Poviedka: Slamka a i.

Doma sme mali alkohol, do ktorého sa dáva oliva. Dve olivy. Tri olivy. Štyri a slamka. Maggie raz vypila priveľa alkoholu, spala v pivnici a do krku sa jej zahryzol potkan. Umývala som tam dlážku. Maggie ležala a nedívala som sa jej do tváre. V krku mala obrovskú dieru, ako keď si odkusnem z jablka. Rozprávala som sa s ňou. Možno už dávno ohluchla.

Poviedka: Strieborné žilky

Jej rodičia, súrodenci i vzdialení príbuzní mali veľmi radi Zuzku z filmu. Zuzku z filmu, ktorá spadla do blata a v pozadí hrala taká fajn hudba.

Keď mali doma mačku, volala sa Zuzka. Bola to dobrá mačka a každý ju mal rád. Niekedy poškriabala nábytok a ostrými pazúrmi sa zaťala domácej pani do stehna. A každý ju mal rád, lebo mala oranžové prúžky, volala sa Zuzka a bola to jednoducho fakt dobrá mačka. Pochovali ju v malej drevenej truhličke. Občas si na ňu spomenie a príde jej nevoľno.

Raz v lese zakopla o koreň stromu. V tej chvíli, keď jej telom prúdila bolesť a hnev, povedala niekoľko zlých vecí. Trápili ju také maličkosti, ako vyčnievajúci koreň, mŕtva mačka a jej rodičia, súrodenci i vzdialení príbuzní.

Poviedka: V jeden večer Cedric proste neprišiel

V uliciach je ticho, väčšina ľudí sa doma pripravuje na koniec sveta. Ľudia sa pravdepodobne dusia sebaľútosťou. O štvrtej nadránom je to cítiť. Ako sa blíži koniec. Možno je to tým, že je nás priveľa. Sme všade a chceme o sebe vedieť všetky zlé veci. V noci pozerám cudzím ľuďom do okien. Vidím bielu, občas hnedú, či žltú. Rada by som ich kopla do chrbta. Zlomila by som im všetky kosti. Možno by sa potom odplazili preč. Zatiaľ na to nemám odvahu. V noci sa nakláňajú nad mojou posteľou. Keď mám zlé sny, lížu mi rebrá.

Sedela som za stolom a ktosi mi oblizoval krvácajúce brucho. Akýsi nepodstatný človek, ktorý po chvíli zmizol. Všetko je v poriadku. Preto som pokojná. Všade je ticho, všetci spia. A klaňajú sa svojim modlám. Klaňajú sa svojim modlám. Klaňajú sa svojim modlám.

Poviedka: Muchy

Býval som sám. Von som chodil zriedka. Čerstvý vzduch ma mrazil na krku. Vonku nebolo nič, iba holé stromy a holé konáre.

Občas sa mi stávalo, že som sa zaľúbil do muchy. Boli veľké a tučné. Mali ženské prsia. Nebzučali, spievali mi.

Pozerával som sa z okna. Videl som farebné veci. Farebné veci, sneh a zimu. Jedával som časti svojho tela. Vlasy. Nechty. Zuby. Bol som vegetarián. Jazyk som si rozrezal na tri časti. Prvá bola moja, druhá pre špeciálne prípady a treťou som hladkal muchy po krídlach. Chcel som cítiť ich chuť. Ľúbil som ich.

Často umierali. Zavieral som ich do pohárov. Chránil som ich pred zimou.

Dnes je všetko inak. Nemôžem sa hýbať. Celé dni iba ležím. V snoch vidím ich oči. Je ich milión. Treťou časťou jazyka oblížem ich krídla. Páči sa im to. Nikdy by som im neublížil.

Poviedka: Harold

Harold vstával od stola vždy posledný. Bola to jedna z vecí, na ktorej mu skutočne záležalo. Človek by povedal, že mu záleží na hlúpych veciach.

Harold sa kúpal v studenej vode. Mal modré prsty. Česal si chĺpky na rukách tak, aby smerovali na juhovýchod. Nebolo to ľahké. Dni, keď sa mu pokazil kompas, boli tými najhoršími. Celé noci kričal od bolesti. Nemohla som to počúvať a na noc som odchádzala k príbuzným.

Haroldov stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Mesiace ležal v posteli nahý a spotený. Jazykom sa dotýkal nosa. Nikdy nezabudnem na ten obraz.

Keď Harold zomrel, všetkým sa uľavilo. Jemu však nie, tým som si istá. Harold sa bál smrti. Neveril v posmrtný život, neveril v osud ani v dušu. Záležalo mu len na tom, aby mal pri sebe svoj kompas, hrebeň a vaňu so studenou vodou.

Zopárktát som si odpila z vody, v ktorej sa kúpaval. Bola slaná. Zdalo sa mi, že plakal často. No nie som si istá. Už si totiž vôbec nepamätám, ako vyzeral. Pamätám si len na jeho jazyk, ktorým si hladil nos. A na jeho modré prsty. Viac už nič.

Poviedka: Šesť

Nikto nepochyboval, že Malý chlapec bol ešte dieťa. Hoci jeho čelo bolo mierne ochabnuté a okolo úst mal hlboké vrásky. V žalúdku cítil kyslosť, v hlave mu hučalo a jeho oko bolo celkom slepé. Často hovoril:
"Som hladný."
"Bojím sa."

Eva ležala polonahá na kamennej dlážke. Z vlasov jej kvapkal gin. Malý chlapec jej špongiou utieral čelo. Nevnímal zápach. Ani hluk a ani ľudí, ktorí ležali pri Eve a z vlasov im kvapkal gin.