17. 1. 2008

Poviedka: Husia koža

V noci sedela na kreslách celkom zhrbená a prsty mala skrútené v pohodlnom kŕči.
Prvýkrát dostala chuť poriadne sa zakloniť - natiahnuť sa. Až tak, že jej popraskajú stuhnuté šľachy, možno aj kosti. Až tak veľmi. Rozkývať krčné stavce, vyvrátiť všetku krv a biela ako stena, darovať ju tým, ktorí to naozaj potrebujú. Naozaj naozaj to potrebujú...
Pretože ich posadol diabol.

Vstala zo svojich kresiel, prestala rozmýšľať o tom, komu by pomohla. Nechtami si celkom rozškriabala ďasná. Ucítila naozaj veľkú bolesť v chrbte. A to ju zlomilo. Kdesi nad obličkami, vlastne v miestach, kde kedysi bývali obličky. Tam cítila taký veľký chlad, až jej naskočila husia koža.

Koža musí byť hladká, bezchybná, jemná. Hrbolčeky husej kože zvyčajne zoškrabávam vreckovým nožíkom.