21. 1. 2008

Poviedka: Symfónia

Časť prvá - Lucka
Lucka je muž. Má hrubý a zároveň piskľavý hlas. Ako keby sa smútok usadil v jeho krku. Zažral sa tam ako vírus. A ak by ho chceli dostať preč, museli by ho odrezať a všade by tiekla hustá krv. Lucka býval v dome, ktorý nazýval modrý hotel. Modrý hotel má steny navlhnuté časom. Tapety sú napoly odlepené, žlté, s kvetinami, a smrdia starobou. Prechádzať sa po chodbách tej budovy je ako... Počkať. Tuším mi niekto uniesol moje dievčatko a ja ho už nikdy, nikdy neuvidím.

Časť druhá – Lenka
Lenka - to som ja.

Časť tretia – Petra
-Petra ležala na tráve, vedľa svojho manžela. Volal ju Sofia a jej sa to vôbec nepáčilo. Ležali tam niekoľko rokov a on ju stále volal Sofia. Sofia, uvar večeru. Ja nie som Sofia. Sofia, uvar večeru. Ja nie som Sofia. Ja nie som Sofia.
-Petra vie veľmi pekne spievať. Jej manžel raz neprišiel na vystúpenie, pretože si cestou zlomil nohu. Mal ju červenú, vrelú a opuchnutú. A ťahal ju za sebou a pomaly sa vliekol na jej vystúpenie. A naozaj chcel prísť včas, ale nestihol to. Skryl si nohu za chrbát, aby mu mohla vynadať. Nemám ťa rada, vôbec si ma nevšímaš. Prepáč Sofia, prepáč Sofia.
-Petra mi raz dala desať korún za to, že som vyhodila do smetí jej plesnivú desiatu.

Časť štvrtá – Setha
O Sethe toho viete pomerne veľa. To, že mala isté problémy so zubami a že sme spolu prežili veľa pekných vecí. A že bola so mnou na izbe, keď som bola blázon.

Časť piata – ...
Hltanom prúdi voda až do žalúdka, a potom cez tenké a hrubé črevo, a potom preč.
Ha ha ha. V skutočnosti to tak nie je. V skutočnosti tú zelenú, starú, páchnucu vodu nikdy nepijem.

Časť šiesta – Eva
Eva sa bojí koľajníc, ale inak ako my. My sa ich bojíme, lebo sú hrdzavé a otrávia našu krv, keď nás v noci krájajú. Eva sa ich bojí, pretože idú do nekonečna. Je strašne zbabelá a bojazlivá. Keď sa bojí, tak chrčí. Ako keby sa dusila. Tými zvukmi nás vie vždy pobaviť.