22. 2. 2008

Poviedka: Múzeum zvláštnych vecí


My. Ja som vpravo a ten druhý je Ktosi vľavo. Prsty sú ochabnuté - áno. Má tri prsty. Má tri prsty a to je dôležité.
Ja mám výrazné lýtka, jazvu nad pupkom, vrásky vnútri očí.
Ľudia tlieskajú, keď prechádzame po ulici.

Ideme, všetko je farebné. On vraví: "Podaj mi ruku."
Večer sa pomaly končí. Ja mám ostré nechty a nesúmerné tvary, on je vrúbkovaný. Ulice sú prázdne, ale ľudia v bytovkách nám aj tak tlieskajú. Pozerajú sa na nás v televízií.
"Akási skrytá kamera," vysvetľuje mi ten vľavo.