Daj mi

Výdych, výdych.
Nádych.
Vchádza. Malý stiesnený bar, za pultom dvaja kuchári. Predstavia sa jej ako Benzín a Roco. Alebo Robin a Beco? Puco a Šalát, ak nejak.

Tri krabičky cigariet denne. Steroidy, viagra a pol litra minerálnej vody za 2 Eurá. Kožená bunda, tepláky Adadas, lebo štyri lajny sú vždy lepšie ako tri. Pri značkovom oblečení aj pri kokaíne.

Nie práve najmladšia, ale ešte nemá cez tridsať. On má 32, má byt, slušnú prácu ako vysokoškolský profesor, motorku aj auto, voľný čas netrávi nad prázdnym pohárom. Majú spoločné záujmy, a hoci nie je práve najatraktívnejší a mega hot, keď si to všetko predstaví v hlave, vlastne s ním vyhrá lotériu. A už je vlhká.

V poslednom čase mávam opäť zlé sny.

Černoch v turbane

V miestnosti boli štyri biele steny, jeden drevený stôl, dve stoličky a jeden černoch s bielym turbanom na hlave. Niečo klikal do telefónu, potom sa na mňa pozrel, zatváril sa vážne a povedal: "Tak sadni."Tak som sadla.
Začal klopkať prstami do stola.
"To je fakt nepríjemné," pomyslela som si.
"Je ti to nepríjemné, že áno! Tak začneme," odvetil a klopkať neprestal. Jednou rukou klikal niečo na mobile a druhou rukou klopkal do stola. Klik, klik, klop, klop. Klik a klop. Vytiahol pero a papier a začal s výsluchom. Všetko si starostlivo zapisoval. Prvá menštruácia, prvý bozk, prvá infúzia. Klik, klik, klop, klop. Pýtal sa a písal a klikal a klopal.


Prešli tri hodiny.
"A čo ten turban?" pýtam sa a začínam sa tešiť, lebo naše stretnutie sa blíži ku koncu. Ale on mlčí. Vstáva, otvára mi dvere. Pravý gavalier.
"Tak von," hovorí.
Tak idem.