Keby sa dnes zobudila skôr, mohla to už mať za sebou. Z domu by vyšla 7:20 a hneď na prvej ceste by ju zrazilo auto.
V ruke držala dáždnik. Vedela, že keď ho otvorí, odfúkne ho vietor. Pršalo a ona si spomenula na Sethu. Setha jej zvykla rozprávať o daždi. Rozprávala jej o daždi, o láske a o veciach, o ktorých nič nevedela. A tak kráčala ulicou v daždi so sklopeným dáždnikom.
Veľmi ju mrzelo, že zaspala. Prišla k ceste. Chcela prebehnúť a utekať na električku. Uprostred cesty ležalo malé dievča. Bolo mŕtve. Okolo dav ľudí. Nikto jej nepomáhal, iba sa pozerali. Ľudia sa radi pozerajú na mŕtvoly.
