"Čo si dáte?" spýtal sa čašník monotónnym tónom."Vodku. Dvojitú." povedalo dievča.
Mohlo mať maximálne 14 rokov.
"Koľko máte rokov, slečna?"
"21."
"Poprosím občiansky preukaz."
Dievča vytiahlo občiansky preukaz. Dátum narodenia sedel. Čašník si obzrel fotku a porovnal ju s dievčaťom. Všetko sedelo.
"Ďakujem. Takže dvojitú?" pokračoval čašník, opäť sa vrátil k pôvodnému monotónnemu hlasu.
"Áno."
Čašník priniesol deci vodky. Nahodil umelý úsmev a začal znova tým odporným, monotónnym hlasom: "Nech sa páči."
Neodpovedala a vypila pohár na ex. Kým stihol odísť od stola, vypýtala si ešte jednu dvojitú.
"Hneď to bude."
"Nech sa páči." ozval sa ten nacvičený, monotónny hlas.
"Ďakujem."
Pohár vypila na jeden hlt. Zdvihla sa a odišla.
"Slečna, nezaplatili ste." kričal barman.
Bola preč.
"Kurva malá." nadával čašník, no i jeho nadávky zneli monotónne.
Žiadne emócie. Iba dva prázdne poháre a nezaplatený účet.