13. Január Dnes začína veľká očista, kde sa zbavíme smutných ľudí. Všetkých sme pohádzali do jednej priepasti. Väčšina pád neprežila. Tí, čo prežili, zomrú hladom.
24. Január
Všemocný Bože! Tí, čo prežili, začali zo zúfalstva obhrýzať mäso z mŕtvych v priepasti. Desia ma ich praskajúce kosti. Na okraje priepasti začali krvou písať akési kliatby. Neustály nárek a smrad šíriaci sa z jamy nám v noci nedá spávať.
Sú smutní. Poznám ich. Vídam ich často, chodím na rovnaké miesta ako oni. Máme čosi spoločné a čosi rozdielne. Keď plačú, chcem ich objať a utešiť. Moje ruky však ostávajú ochabnuté. Nevládzem pomôcť im, ani sebe.
25. Január
Rozhodli sme sa jamu zasypať zemou. Tých pár, čo ešte žili, pochovali zaživa. Bol som tam pri tom. Dlho som tam stál a smial som sa. Už ma nebudú stašiť v snoch, už nebudem vídať ich vychudnuté ruky. Na vrch sa položil obrovský plochý kameň, do ktorého vyryli nápis: "Na tomto mieste sa nikdy nestalo nič zlé."
Sú smutní. Poznám ich. Vídam ich často, chodím na rovnaké miesta ako oni. Máme čosi spoločné a čosi rozdielne. Keď plačú, chcem ich objať a utešiť. Moje ruky však ostávajú ochabnuté. Nevládzem pomôcť im, ani sebe.