Bola jedna žena, ktorá málokedy prehovorila. Nemala priateľov a cítila sa osamelo. Doktor jej poradil, aby si nahlas vravela veci, ktoré práve robí. Vysmiala sa mu. Bola osamelá, ale nie bláznivá. Tak to povedala.
O pár dní, či rokov, mohli ste ju vidieť a počuť ako chodí po byte. Ako kráča do kuchyne...
"Kráčam do kuchyne."
...zohne sa a zdvihne handru...
"Zohýbam sa a dvíham handru."
...utrie veľkú mastnú škvrnu na dreze...
"Utieram veľkú mastnú škvrnu na dreze."
"Umývam handru, vyzerá odporne. Hádžem ju do umývadla."
"Som unavená a asi si pôjdem ľahnúť."
"Kráčam do spálne."
"Ľahla som si do postele a zhasínam svetlo. Zajtra bude sobota."
"Dobrú noc."