Poviedka: Skutočný príbeh

Skutočný otec a skutočná mama boli na chodbe. Skutočný otec odchádzal. Všetko hučalo - telka, počítač, repráky, mucha, autá. Najviac však hučala skutočná mama:
"Ešte raz prídeš domov a zabijem ťa príborovým nožíkom."

Poviedka: Dva ohryzky pre Popolušku

Na zemi boli dva zosušené ohryzky z jablka. On práve odchádzal do práce. Povedal jej, aby upratala. Keď za sebou zavrel dvere, vydýchla si. Konečne odišiel. V očiach však mala slzy. Nechal ju tu samú, s dvoma ohryzkami, z ktorých jej bolo na vracanie.

Domov sa vrátil vysmiaty. Vadilo jej to. Chcel si ísť ľahnúť do obývačky, ale pošmykol sa na ohryzku. Vynadal jej, že neupratala. A tak musela ohryzky vyhodiť. Prišlo jej zle.

Večer sa strašne opije. Aby sa ho vôbec dokázala dotknúť. Počula, ako na ňu volá zo spálne.

Poviedka: 22 vysmiatych ksichtov

V jednej podivnej krajine žili iba usmiate príšery. Bolo ich 22, keď tam vstúpila.

Zo začiatku sa v tej krajine cítila veľmi zvláštne. Nevedela si zvyknúť na neustále sa usmievajúce tváre, na farebnú oblohu, na voňavý vzduch. Prechádzala sa po mäkkej zemi, po zelených lúkach, po čistých cestách a pomedzi biele domy. Hľadala východ.

Trvalo to nejaký čas. Možno to bolo niekoľko dní, možno niekoľko rokov. To už teraz nevie. Východ našla, no ostala v tej krajine. Aj ona sa dnes usmieva. Zvykla si.

V jednej podivnej krajine dnes žije 23 usmiatych príšer.

Poviedka: Obdivujte ma

Váza, ktorú jej daroval, sa rozbila. Nechápala to. Nechápala, ako jej mohol darovať rozbitnú vázu. Rozhodla sa, že až do rána bude urazená.

Poviedka: Ako mať v hlave jasno

Inštruktor učil v tejto autoškole už dvadsať rokov. S hrdosťou to pripomínal svojim žiakom. Ešte radšej to však pripomínal svojim žiačkam. Nemal rád ženy. Ženy nemajú čo robiť za volantom.

"Spojka, zaraďte trojku, rýchlejšie."
Žiak rozbehol vozidlo, išli dosť rýchlo. Cez prechod prechádzala mladšia žena.
"Spojka a do štvorky. Poďme. Zrazte tú kurvu."
Žiak spomalil a žena prebehla cez cestu.

Poviedka: Mesto

Na sklo kreslila červenou voskovkou obrázky. Potom vyšiel majiteľ obchodu a začal na ňu kričať.
Bol to veľký obchod so športovými potrebami. A na výklade mal nakreslené obrázky s červenou voskovkou. Musela ich zoškrabať nechtom.

A nikoho nezaujímalo, že tie obrázky sú pekné. Že voskovka bola drahá. Že červená je jej obľúbená farba. Že rada kreslí. Musela tie obrázky zoškrabať nechtom.

Poviedka: Mravce

Po klávesnici liezli mravce. Písala a pri každom údere dvoch troch mravcov rozpučila. Prsty mala vlhké. Občas ich utrela do vreckovky a raz za päť minút obtrela aj klávesnicu. Na vreckovke bolo veľa mŕtvych mravcov. Niektoré vyzerali ako beztvaré, čierne fľaky, no u niektorých rozoznala hlavu aj nohy. Jeden dokonca hýbal tykadlom. Veľmi ju to vyrušovalo.

Vzala toho mravca z vreckovky, položila ho na klávesnicu a písala ďalej. Písala klamstvá.

Poviedka: Slušnosť

Ani neviem ako sa to stalo, ale ocitla som sa na rande s Prezidentom naozaj veľkej a dôležitej krajiny. Sedeli sme za stolom v luxusnej reštaurácií. Za Prezidentom stáli dvaja ochrankári. Bolo to štýlové.

"Voniam pekne?" spýtal sa ma Prezident. Odpovedala som tak, ako sa patrí na slušnú a vychovanú mladú dámu. Prezident kývol rukou a jeden z ochrankárov odišiel.

"Chutí?" spýtal sa ma Prezident. Odpovedala som tak, ako sa patrí na milú a šarmantnú dievčinu. Prezident kývol rukou a aj druhý ochrankár odišiel.

Chvíľu sme ticho sedeli pri stole. Potom sa ku mne Prezident naklonil, pohladkal ma po tvári a oznámil mi: "A teraz si k tebe môžem všeličo dovoľovať."

Poviedka: Dva príbehy o meteorológovi

Bol raz jeden človek, ktorý predpovedal počasie. Na dnes predpovedal snehovú búrku. Ale namiesto toho pršalo. A ľudia sa na neho nahnevali, pretože si zbytočne obliekli teplé šaty.

C. sa doma nudil. Rozhodol sa, že pôjde do krčmy. Chlap, ktorý predpovedal počasie, vravel, že bude pekne. Keď však C. bol na polceste do krčmy, zdvihol sa prudký vietor. A tak išiel radšej domov.

Poviedka: Prvý, druhý a tretí

Jej prvý manžel sa stále vyvaľoval na deke a mal čudný výraz v tvári. Rozmýšľal o zmysle života a zhováral sa s uhynutými českými básnikmi. Mal dve vysoké školy. Bol veľmi múdry a obdivovala ho. Potom sa rozišli.

Jej druhý manžel fotil svoje odrazy v zrkadle. A nahrával si svoje príhovory na kazetu. Bol zvláštny. Zvnútra. Na jeho výzore však nevidela nič pekné. Za chvíľu mu vypadajú vlasy. A má kúty. A má vysoké čelo. A hnusné modré oči. A je blonďák. A je bledý. Nedokázala žiť s niekým, kto ju vôbec nepriťahoval fyzicky.

Jej tretí manžel bol agresívny alkoholik. Stále nadával. Ale bol veľmi pekný a inteligentný. Mal dlhé kučeravé vlasy a bol presne typ človeka, akého potrebovala. Konečne začala po jeho boku žiť skutočný život, zahodila všetky zábrany a zabávala sa. Keď mal štyridsať, odišiel študovať právo do Brna a vykašľal sa na ňu.