7. 9. 2012

Poviedka: Po tom

Sedela na toalete, cítila sa veľmi zahanbená. Biele nohavičky mala od krvi a stolice. Hrdlo ju driapalo, občas sa jej stiahlo tak silno, že vypla celé telo a hlavu zaklonila za seba. Snažila sa vykašľať niečo odporné z pľúc. Nedarilo sa jej to, iba čo jej po brade stekali sliny, triasla sa. Pomaly odmotávala toaletný papier a opatrne sa poutierala. Zaskučala pri tom. Ako to len strašne bolelo. Špinavými rukami si poutierala slzy, smrkla a natiahla si nohavičky. Oprela sa o dvere toalety a zhlboka vydýchla. Na stenách toalety boli dva nápisy:

"Ty si taký zlý chlapec, Jake!
Môj chlapček, môj malý chlapček,
si tak zlý, zlý, si tak strašne zlý.
Prečo si taký zlý, chlapček Jake?"

"22.1.2008 ma tu vyfajčila cundra menom Marta. Fajka stála za hovno."

Stlačila kľučku od toalety a šla k umývadlu. Bez toho, aby sa na seba pozrela si opláchla ruky a tvár. Sliny šli opláchnuť ťažko. Stále sa nedokázala pozrieť do zrkadla. Môj chlapček, môj malý chlapček. Prečo si taký zlý, zlý a skazený. Prečo si taký, chlapček Jake?

26. 8. 2012

Poviedka: Biomuž hľadá bioženu

Šesť rokov v putách dostatočne voľných na to, aby som dokázala vyvliecť ruku a ja som to napriek tomu neurobila. Ale ako náhle som pár sekúnd v tesnom zajatí, pokúšam sa uvoľniť. Nedáva mi to zmysel. Alebo aj dáva.

Pán veterinár, myslím, že sa zo mňa stáva zviera.
"Slečna, na zem popadali vaše zvyšky z človeka."
Upracem to.
"Tak je dobrá. Výborne."

A tak to končí. Biomuž hľadá bioženu.

15. 8. 2012

Poviedka: Desivé sny slečny Slečny

O úspechoch okolo
Všetci okolo nej sú tak úspešní, až je to desivé. Je to druhý týždeň, čo nemôže prestať tá bolesť v hrudníku. Bodavá, pálivá bolesť. Nevládze dýchať. V noci sa prehadzuje na posteli, chcela by kričať, ale nemôže. Občas len leží a nedýcha, pár sekúnd cíti úľavu.

Koľko násilia sa zmestí do ľudskej mysle?
Tak veľa, tak veľa. Tak desivo veľa.

Epilóg
Sestry s jazvami, blázni a hlupáci. Dojímavé historky, ktoré sú nepodstatne podstatné. Konečne a možno navždy. Dôverné, hĺbkové rozhovory so záchodovou misou. Nespláchnuteľné časti natrávenej koly, pozdrav priamo zo žalúdka. Spoločné pokusy o spláchnutie. A priateľstvo, ktoré trvá aj na druhý deň, keď už vyprchá alkohol zo žíl.

Kobyla
Kedy presne nastal ten moment, keď sa to začalo rútiť tam, kde sme teraz? Neviem si na to spomenúť. Snažila som sa na to myslieť, keď som bola polonahá pripútaná ku klietke kovovým obojkom a ktosi vzadu mi "dával lekcie". Suka neposlušná. To ozaj som? Tí, čo ľudí spravodlivo trestajú. Nikdy sa na nič nepýtajú. A pomáhajú tak nezištne. Musím byť poslušná.

M.
M. musela kráčať iba po jednom chodníku, i keď naokolo je ich tak veľa. A sú omnoho krajšie. Dláždené zlatom. Vyrobené zo snov. Vábia a spievajú a dráždia a spôsobujú príjemné pocity v žalúdku, podbrušku i hrdle. Ale ona nesmie, ona musí pokračovať tým chodníkom, po ktorom ide.Naozaj musí?

Koľko tej malty, Štefan?
M. robil strážnika na oddelení pre väzňov so samovražednými sklonmi. Bola to fajn práca a tak tancoval. V izbe, ktorá je namaľovaná na krvavo červeno, tancuje ladne, ladne. Má oblečené zlaté sako a je mu fajn. Jemne sa krúti a točí bokmi. V ústach má ružu. Udáva rytmus. Je to príjemný pocit.

Viete, prečo je na svete tak málo jarných kvetov?
S prvými jarnými dňami sa vyberú do lesa a natrhajú ich čo najviac. A potom ich predávajú v podchode na Zochovej. Kto za to môže?

7. 6. 2012

Poviedka: Človek

Smiali sa mu, keď si holil paže (homoš a tak). C. im hovoril, že sú riadne mimo. Aj tak ho tak volali. Byť riadne mimo - to dnes nie je argument, aby sa vám niekto prestal posmievať. Pred zrkadlom si pripadal krásny. Mal rád jemné vône. Prečo nie. Kto ich nemá rád. A nie je jedno, či vôňu cítiš spod vlastnej paže, alebo z nejakej šarmantnej dámy? Veď je to jedno, hovorieval C. Jeho spomienky boli tmavomodré, niekdy biele. Pamätal si iba otca, často býval prepotený, úspešný a neverný.

Pomoc nehľadaj, hovoril si. Uvoľni sa, hovoril si. Ostatní sa mu snažili pomôcť, mali pri tom umelé úsmevy, vycerené zuby a sľubovali.

C. si vyzul červené lodičky, vzal ich do ruky a vravel im: "Dámy, dámy, dnes ste boli ladné."
A zašiel do kúpeľne zotrieť si červeň z líc a bordový rúž. Pančušky si na noc nechával.

30. 4. 2012

Poviedka: Tak o živote

Spolu s pani Muchou sme včera premýšľali o živote. Bolo to fajn, lebo na stole boli zázvorové keksy a vodka bola zamknutá v barovej skrinke. Kľúč od nej prehltla pani Mucha v záchvate. Bolo to prospešné pre nás pre obe. Dostatok železa a absencia alkoholu. To je jasné. To rieši záchvaty aj životné problémy.

Splývam s prírodou, lebo každé ráno zjem čosi s výťažkom z rastliny s názvom yucca a používam šampón s vôňou grepu.

Tabletkovo-smutný strach. Nepočujem si tep srdca. Nepočujem dôvody na život. Nemám sa dobre, ale už to nepotrebujem oznamovať. Šteklíme sa v súkromí, s pani Muchou, s inými muchami. Po smiechu sa ľahko zvracia.

8. 2. 2012

Poviedka: Také tie nemorálne veci

Dva krát do týždňa chodila opatrovateľka - kontrolovala zdravotný stav manželky, pichla jej potrebné injekcie, upratala, navarila a sexuálne uspokojila manžela, zatiaľ čo chorá žena ležala a do žily jej prúdil fajn pocit.
Fajn pocit.
Manžel si často vyčítal, že si ženu vzal. Vedel, že ochorie. Kedysi dávno bola taká vitálna, jej telo bolo ružové, pokožka voňala po marhuliach. A potom začala chradnúť, páchla chorobou, z liekov jej zožltli očné bielka, viečka mala padnuté. A nevedela o sebe.
A nevedela o sebe.
Hovorila nezmyselné vety, najmä v noci. Spokojne ležala vo vlastnej posteli, nevedela o svojom zničenom živote a nikto sa o ňu už nezaujímal. Fajn pocit. Noc plná nezmyselných viet. Žiadne vzrušenie.
Vravel mu to doktor - hovoril mu o vyrážkach na pleti, o zápachu, pomočovaní, strate pamäti. Prečo si ju vzal? Neveril, že broskyne hnijú, vône vyprchajú a vitalita mizne, tak skoro.
Opatrovateľka bola fajn, nikdy sa na nič nepýtala. Spravila potrebné veci.
Spravila veci. Potrebné veci.

Poviedka: Modlitba


A neuveď ma do pokušenia
A zbav ma zlého
A ochraňuj ma od toho, čo by som chcela

Prosím

2. 2. 2012

Poviedka: V.

Zrátaj rebrá a dotkni sa jej hrudnej časti. Je tam zakázané myslieť na holé ženy a všeobecne morálne zlé veci, ktoré Vás nútia myslieť vo všeobecnosti iba na ďalšie holé ženy.

Chce začať nový život. Je jej z toho smutno a bojí sa. Kedysi dávno v nej niečo bolo. Bolo To zlé a nevhodné. Občas To rástlo a občas sa To potlačilo liekmi a príjemným, hlbokým hlasom kohosi...kohosi. Videla také veci, zaprášenú krásu, našla ju, v rohoch a kútoch. I keď tam v rohoch a kútoch bola občas aj krv, tma, prach... ale bola tam aj krása, úplná ľudská krása, nahá a bezbranná a pre ňu sa oplatí žiť.

Dobrá rada na záver - vyhýbaj sa veciam z lesklých tácok. Zajtra sa usmeje na každého tretieho človeka.

27. 1. 2012

Poviedka: O Sandy

Ráno býva spotená, ako správna dáma. Niekedy vonia ako lúka, niekedy ako parfém z názvom Vášeň. Občas sa spolieha na lásku. Láska dokáže vyriešiť finančné ťažkosti. A nič iné. Rozpráva rýchlo, slová neľutuje. Až neskôr, keď je neskoro. Má bledé kučery a navštevuje nechtové štúdiá. A žiadne iné štúdiá. Kedysi chcela byť učiteľkou. Rána sú najhoršie - bolia.

Poviedka: O Sandy z diery

Sem tam sa niekto pristaví a všimne si Sandy, čo žije dole v diere, a zatúži pomôcť jej. Ale Sandy je stratený prípad. Pretože chce byť stratená.

Ruky v reťaziach, nohy tiež tak, hýbať sa mohla iba málo. Sčervenalé oko, mierne opuchnuté. Jeden glg vodky, tvár opláchnutá v neznámej kúpeľni. A napriek tomu pocit slobody. Zaviazané ústa, zavreté oči, nič, iba nahota a modriny. Krvi nebolo veľa.

Sandy dolu z diery, tá odtiaľ nevylezie. Bude sa tam ukrývať, a špina za nechtami, a bezpečné tiene, a žiadne cudzie oči.