25. 6. 2006
Poviedka: Trojnohý červ
Napíšem nejakú poviedku, ale bude to dobrá poviedka. Každý jej bude rozumieť. Bude krátka, pretože nikomu sa nechce čítať dlhé a nudné príbehy. A hlavný hrdina bude muž. Bude mať dlhé vlasy. Bude vysoký a bude pravidelne chodiť do posilňovne. Ale nebude to sukničkár a bude nenávidieť blondíny. Bude mať dvadsaťdva rokov, bude alkoholik a najradšej bude mať vodku. A bude mať nejakú úchylku, za ktorú sa bude hanbiť. A často bude hovoriť slová „ilúzia“ a „kokot“. Bude šikovný a bohatý, no napriek tomu zomrie mladý. Určite zomrie tragickou smrťou. Asi ho zrazí električka. A potom sa nájde jeho denník a všetci sa dozvedia, akú mal úchylku.
24. 6. 2006
Poviedka: Brat a sestra
Sedela na lavičke a okolo nej prechádzali ľudia. Väčšinou si ju nevšímali. Iba jedno malé dievčatko sa spýtao, prečo je taká smutná.
Mala veľmi chorého brata. Čakala, kým jej dovolí vojsť dnu do domu. Klopala, no on neotváral. Prosila ho. Bol to ich spoločný byt. Neotváral.
Chápala to, bol veľmi chorý. On za to nemôže. Niekedy dokonca zavolal políciu a ona strávila noc za mrežami. Nehnevala sa a trpezlivo čakala. Raz sa uzdraví, otvorí jej dvere a všetko bude tak ako pred tým.
“Nevadí vám, pane, že tá žena vám stále klope na dvere a nedá vám pokoj?”
“Priznám sa, zo začiatku mi to vadilo. Niekoľkokrát som na ňu volal políciu, no už som si zvykol. Je veľmi chorá a ja to chápem.”
“Otvoríte jej niekedy?”
Mala veľmi chorého brata. Čakala, kým jej dovolí vojsť dnu do domu. Klopala, no on neotváral. Prosila ho. Bol to ich spoločný byt. Neotváral.
Chápala to, bol veľmi chorý. On za to nemôže. Niekedy dokonca zavolal políciu a ona strávila noc za mrežami. Nehnevala sa a trpezlivo čakala. Raz sa uzdraví, otvorí jej dvere a všetko bude tak ako pred tým.
“Nevadí vám, pane, že tá žena vám stále klope na dvere a nedá vám pokoj?”
“Priznám sa, zo začiatku mi to vadilo. Niekoľkokrát som na ňu volal políciu, no už som si zvykol. Je veľmi chorá a ja to chápem.”
“Otvoríte jej niekedy?”
23. 6. 2006
Poviedka: Ľudia
V miestnosti, kde vošla, boli tri prázdne stoličky. Sadla si. Cítila sa nepríjemne, bola nervózna. O chvíľu do miestnosti vošiel mladý študent. Mohol mať pätnásť rokov. Mal dlhé vlasy zviazané do chvosta. Predstavil sa ako C. a sadol si vedľa. Na koniec vošla staršia dáma vo fialových šatách. Vzala svoju stoličku a odniesla ju z miestnosti. Vrátila sa bez stoličky, no s prenosným televízorom. Predstavila sa ako Pani Mucha. Najprv im pustila video, kde čínsky obchodník zabil veveričku drevenou palicou a potom nasledoval krátky dokument o výrobe syra.
Na druhý deň boli v miestnosti opäť tri stoličky. Sadla si do stredu. Po nej vošiel C., pozdravil a sadol si napravo. Potom vošla tá staršia dáma, dnes v zelených šatách. Odniesla tretiu stoličku, priniesla prenosný televízor. Predstavila sa ako Pani Žirafa. C. sa opýtal, prečo nemá žlté šaty. Neodpovedala a pustila im krátky film o vojne, ktorý mal názov Dym v tábore.
Išla domov. Po ceste našla na zemi drevenú palicu. Zdvihla ju a odbočila na chodník, ktorý smeroval k lesu.
Na druhý deň boli v miestnosti opäť tri stoličky. Sadla si do stredu. Po nej vošiel C., pozdravil a sadol si napravo. Potom vošla tá staršia dáma, dnes v zelených šatách. Odniesla tretiu stoličku, priniesla prenosný televízor. Predstavila sa ako Pani Žirafa. C. sa opýtal, prečo nemá žlté šaty. Neodpovedala a pustila im krátky film o vojne, ktorý mal názov Dym v tábore.
Išla domov. Po ceste našla na zemi drevenú palicu. Zdvihla ju a odbočila na chodník, ktorý smeroval k lesu.
11. 6. 2006
Poviedka: Svalový kŕč
Sedeli pri rieke. Bol večer, tuhšie ju objal a pohladkal ju na tvári. Prišlo jej zle, nemohla zniesť jeho dotyk. Snažila sa to zakryť, no už bolo neskoro. Povracala sa. Povedala mu, že asi zjedla priveľa mastného.
A on sa bál, že jeho drahá má slabý žalúdok a že už ju nebude môcť ukazovať svojim priateľom. Rád ju ukazoval svojim priateľom, pretože sa na nich vždy usmiala. A jeho priatelia ho pochválili, že má milé dievča.
A on sa bál, že jeho drahá má slabý žalúdok a že už ju nebude môcť ukazovať svojim priateľom. Rád ju ukazoval svojim priateľom, pretože sa na nich vždy usmiala. A jeho priatelia ho pochválili, že má milé dievča.
2. 6. 2006
Poviedka: Pravda
Keby sa dnes zobudila skôr, mohla to už mať za sebou. Z domu by vyšla 7:20 a hneď na prvej ceste by ju zrazilo auto.
V ruke držala dáždnik. Vedela, že keď ho otvorí, odfúkne ho vietor. Pršalo a ona si spomenula na Sethu. Setha jej zvykla rozprávať o daždi. Rozprávala jej o daždi, o láske a o veciach, o ktorých nič nevedela. A tak kráčala ulicou v daždi so sklopeným dáždnikom.
Veľmi ju mrzelo, že zaspala. Prišla k ceste. Chcela prebehnúť a utekať na električku. Uprostred cesty ležalo malé dievča. Bolo mŕtve. Okolo dav ľudí. Nikto jej nepomáhal, iba sa pozerali. Ľudia sa radi pozerajú na mŕtvoly.
V ruke držala dáždnik. Vedela, že keď ho otvorí, odfúkne ho vietor. Pršalo a ona si spomenula na Sethu. Setha jej zvykla rozprávať o daždi. Rozprávala jej o daždi, o láske a o veciach, o ktorých nič nevedela. A tak kráčala ulicou v daždi so sklopeným dáždnikom.
Veľmi ju mrzelo, že zaspala. Prišla k ceste. Chcela prebehnúť a utekať na električku. Uprostred cesty ležalo malé dievča. Bolo mŕtve. Okolo dav ľudí. Nikto jej nepomáhal, iba sa pozerali. Ľudia sa radi pozerajú na mŕtvoly.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)