20. 11. 2008

Poviedka: V skratke

August - Dotknúť sa dna
Bolo pravé poludnie. Možno to bolo neskoro večer. Zdalo sa nám, že je najvyšší čas oddýchnuť si. Na koberci boli monštrá, duchovia, démoni. V strede ich bolo najviac. Na kraji sedeli dvaja ľudia. Hovorili: "Vydrž to."
Vo vnútri sme si však všetci mysleli, že je pravdepodobnejšie, aby sa čosi také stalo podvečer. Nikto nevidí démonov ráno. Absurdné!

September - Nová nádej
Som niekto, komu veríš. Mám štyri dobré vlastnosti. Mám obstojné postavenie v spoločnosti. Dokážem si robiť žarty sám zo seba. Sebecký som iba niekedy. Nerobím čudné veci. Rozhodujem sa správne. Vážim si sám seba, občas i druhých. Som rozhodný. Raz budem bohatý. Uznaj, že je to viac ako pravdepodobné.

Október - Začiatok zlých vecí, alkohol, nožíky, smútok
Pani Doris: "Ľutujte ma. Mám ťažký život, vidíte?"
Pani Doris ukáže prstom na svoj život. Aby všetci videli. Tí v zadných radách vstávajú zo stoličiek. Tlieskajú. Plačú.

November - Posledné sily
V novembri zomrelo mnoho ľudí. Neboli mi blízky. Neviem, ako sa ich dotýkať. Chodili pomaly dokola, s rukami vzpriamenými a svojimi vysychajúcimi očami mi chceli niečo dôležité povedať. Za pár minút padli na zem. Ako len mohli zvládnuť toľko bolesti, pýtala som sa. Prešli ohňom, bola im zima, ich mäso starlo a pokožka schla, bolo to iba zopár sekúnd a potom večnosť. A spomienka na pani Doris a jej ťažký život. Ako len mohla zvládnuť toľko bolesti?

December - ?
Mala som problémy v žalúdku. Kdesi v pravej hornej časti hlavy mi našli nejakú nepríjemnosť. Vraj to ide ľahko odstrániť. Len treba chcieť? - len treba chcieť. Potom neskôr som spoznala mnoho iných ľudí, ktorí nezvládli jednu, dve situácie a už nedokázali vstať z postele. Už bolo neskoro, keď som bežala hore na kopec. Utekala som pred tými dvoma, čo vraj videli démonov. Chceli, aby som prestala dýchať. Neustále kričali: "Absurdné! Absurdné!"
Nedostanú ma.
Len treba chcieť - len treba chcieť?