31. 8. 2006

Poviedka: Miesto

Je jedno miesto, kde má zakázaný vstup. Vchod stráži vážený a vzdelaný úradník. Je vysoký a má šedivé vlasy, hoci ešte nemal ani štyridsať. To od stresu. Má zoznam všetkých ľudí, ktorí majú vstup povolený. Môžu tam iba dospelí, pretože ich všetci berú vážne. Deti majú vstup zakázaný. To preto, že na tom mieste sa riešia iba vážne veci. A je tam automat na kávu. Deti by nemali piť kávu, pretože nevyrastú. A je tam čašníčka v obleku, ktorá rozdáva na podnosoch drinky, kľúče od áut a životné poistky. Je tam veľký, vtipný šéf, ktorý posiela nesympatických ľudí na protidrogovú liečbu a vyholený tučný pán s kravatou a pištoľou v ruke. A je rada, že tam má zakázaný vstup, pretože by sa jej tam aj tak vôbec nepáčilo.

27. 8. 2006

Poviedka: Problémy a staršia žena z USA

Malý, blonďavý chlapček sedel na kraji mosta a stále opakoval nejaké vety.
"Mám 4 kone."
"Chlapček je intelektom po ockovi."
"Dokopem ho, bastarda."
"Kde sú tie mravce? Chodia po stene."

A všetky jeho psychické problémy vyriešila vysmiata žena z USA, ktorá mu predpísala zázračné pilulky. A o pár dní už sedel za stolom v izbe a hovoril normálne vety.
"Ahoj, ako sa máš?"
"Idem von za kamarátmi."
"Robím si domáce úlohy."
"Obed bol chutný."

26. 8. 2006

Poviedka: Zhruba tých sedem tisíc lesných zvierat

Krátka správa z Lesných novín:
Zvieratká si spravili v lese diskotéku. DJ Ďateľ púšťal piesne rôznych žánrov. Diskotéka prebehla bez väčších problémov, iba o pol druhej ráno pripité srny zvalili strom. A stará vrana sa sťažovala na prílišný hluk. Medveď, vlk a ovca sa nedostavili, pretože sú metalisti. Ovca má na kopýtku piercing.

23. 8. 2006

Poviedka: Sympatie

Človek 1 stretol cestou do práce svojho kolegu, Človeka 2.
Človek 1: "Ahoj, ako sa máš?"
Človek 2: "Dobre."
Ticho. Trápne ticho.
Človek 2: "A ty?"
Človek 1: "Mám sa fajn."
Ticho.
Človek 2: "Čo máš nové?"
Človek 1: "Nič moc. Čo ty?"
Človek 2: "Tiež nič moc."
Trápne ticho.
Človek 1: "Takže všetko po starom, čo?"
Človek 2: "Tak, tak."
Trápne ticho.
Človek 1: "To je zase hrozné počasie, že?"

A ako som tak počúvala ich rozhovor, Človek 1 mi bol oveľa sympatickejší.

22. 8. 2006

Poviedka: Oprava

Slabý muž kráčal dlhým potrubím. Bolo dostatočne vysoké, aj široké, takže sa nemusel plaziť. Nevidel koniec potrubia, ale kráčal ďalej. Vedel, že sa už nemôže vrátiť späť. Chcel nájsť koniec potrubia. Bol slabý a chcel iba nájsť ten sprostý koniec.

21. 8. 2006

Poviedka: Už bude obed

Na obed väčšinou vypražila bábiku z matkinej zbierky. Ale nie tie porcelánové, tie vždy hrozne stvrdli. Plastové boli naopak po piatich minútach na jemne prihriatej, olejom pomastenej panvici mäkké a šťavnaté. Len tá dnešná sa jej trochu pripiekla.

20. 8. 2006

Poviedka: Veci na stole a na dlážke

Pozrela na stôl. Boli tam:
Poháre. 2 kusy. V jednom bol ešte zvyšok kakaa...alebo to bola vodka? Nevie.
Krémy. Jeden na oči a jeden hydratačný.
Pravítko.
Obal z cukríka. Vôbec si nepamätá, akú mal chuť. Dala by si vodku.
Balenie s farebnými špongiami. 9 kusov. Fialová, žltá, oranžová, zelená, fialová, žltá...a tak ďalej.
Viazanka. Netuší ako sa sem dostala ani komu patrí. Bože, kde to len včera večer prespala?
Obal na cédéčka.
Červený lak na nechty. Ten je jej.
A kniha.
A dala by si vodku.
A ešte musí poupratovať celý byt, lebo na dlážke je niečo hrozne nechutné.

19. 8. 2006

Poviedka: Mäsožravá labuť

V divadle už ostala iba pani a tanečnica. Pripravovali sa na zajtrajšiu veľkú premiéru. Tanečnica sa ladne krútila na pódiu a pani sedela v hľadisku a hovorila jej, čo robí zle.
"Kam chodíš tancovať?" spýtala sa pani hrubým hlasom.
"Asi mäso. Áno. Najradšej mám mäso." hundrala tanečnica.
"Prosím?"
"Však vravím, že mäso."
"Pýtam sa, kam chodíš tancovať."
"Ryža zo zeleninkou, alebo hovädzia polievka?"
Pani vstala a vrazila tanečnici päsťou do oka.
Premiéra sa napriek tomu vydarila. Tanečnica bola okúzľujúca a pani zarobila veľa peňazí.

Večer sa ktosi prikradol do šatne a zabodol svoj nôž do kohosi. Posledné slová, ktoré pani počula, boli: "Najradšej mám mäso. Určite."

18. 8. 2006

Poviedka: Hoď mi ruku

Nikdy si nechcela dať odseknúť celú ruku. Najprv chcela iba palec. Po týždni sa rozhodla, že si dá odseknúť celé zápästie. No i to sa jej zdalo málo.

Zákrok ju vôbec nebolel. Pretože to tak veľmi chcela.

A vôbec jej nevadilo, že ju volali Jednoruká Anča, alebo že si z nej robili žarty a odsudzovali ju, pretože to tak veľmi chcela. A vôbec jej nevadilo, že to nikto nepochopil. Nikto sa jej nespýtal, prečo to urobila. Veď to bola len hlúpa, jednoruká Anča.

12. 8. 2006

Poviedka: Vášeň

Doma bola vášeň. A už nie je. Vášeň zamrzla, keď musela čakať hodinu v daždi pred domom. Oblizovala slané a mokré steny domu, dorezala si jazyk, dusili ju kúsky kriedy v krku. Driapala nechtami po dverách, lízala ich a triesky v jazyku horeli. A on sa na to pozeral z okna, pokladal ju za úbohú, keď tam stála celá mokrá, špinavá, dorezaná a unavená.