7. 6. 2012

Poviedka: Človek

Smiali sa mu, keď si holil paže (homoš a tak). C. im hovoril, že sú riadne mimo. Aj tak ho tak volali. Byť riadne mimo - to dnes nie je argument, aby sa vám niekto prestal posmievať. Pred zrkadlom si pripadal krásny. Mal rád jemné vône. Prečo nie. Kto ich nemá rád. A nie je jedno, či vôňu cítiš spod vlastnej paže, alebo z nejakej šarmantnej dámy? Veď je to jedno, hovorieval C. Jeho spomienky boli tmavomodré, niekdy biele. Pamätal si iba otca, často býval prepotený, úspešný a neverný.

Pomoc nehľadaj, hovoril si. Uvoľni sa, hovoril si. Ostatní sa mu snažili pomôcť, mali pri tom umelé úsmevy, vycerené zuby a sľubovali.

C. si vyzul červené lodičky, vzal ich do ruky a vravel im: "Dámy, dámy, dnes ste boli ladné."
A zašiel do kúpeľne zotrieť si červeň z líc a bordový rúž. Pančušky si na noc nechával.