20. 11. 2007
Poviedka: Mesiac
Keď som nervózna, opuchnú mi oči. Mám hlboké kruhy, sfarbené do fialova. Oko kmitá sprava doľava a zľava doprava. A sprava doľava. Krv bude striekať z každého otvoru v ľudskom tele. Tmavočervená vrelá, rozlomené pľúca. Z lásky ti oblížem očné viečko. Veľký priestor a v ňom iba málo vecí, cigaretový dym, lepkavé vnútornosti, telesné tekutiny. Vlasy.
17. 11. 2007
Poviedka: Tichý mesiac
Nahý človek sa chystal oddýchnuť si. Zatiahol rolety v takmer prázdnej izbe. Vonku svietilo slnko a bolo pravdepodobne pár hodín po obede. Bolo to zvláštne, ale aby ste to pochopili, museli by ste počuť tie zvuky. Vy ich však nepočujete a ja áno.
V izbe bolo teplo. Suchý vzduch ho škriabal v krku. Vypil pohár vody, cítil, ako ho chladí v hrudníku. Keď si ľahol, chlad sa rozprestrel na dolnú stenu žalúdka. Prikryl sa dekou, zavrel oči a predstavoval si veci.
Bolo to v dedine a pred jeho domom čakali dedinčania s vidlami, lopatami, hrabľami, rýľmi, palicami a inými amatérskymi zbraňami.
V izbe bolo teplo. Suchý vzduch ho škriabal v krku. Vypil pohár vody, cítil, ako ho chladí v hrudníku. Keď si ľahol, chlad sa rozprestrel na dolnú stenu žalúdka. Prikryl sa dekou, zavrel oči a predstavoval si veci.
Bolo to v dedine a pred jeho domom čakali dedinčania s vidlami, lopatami, hrabľami, rýľmi, palicami a inými amatérskymi zbraňami.
13. 11. 2007
Poviedka: Prečo
Z oboch dierok nosa tiekli prúdy krvi a nad hornou perou sa spojili do jedného väčšieho pásu, ktorý sa zachytil na jeho fúzoch. Vzal fotoaparát a odfotil si tvár. Sám seba nefotil rád. Vždy, keď sa pozrel na svoju fotku, zdalo sa mu, že na čele má ešte jedno malé oko. Keď robil zlé veci, mal pocit, že ho cez to oko sledujú. Zlé veci robil často.
3:44 nad ránom. Jazykom si oblížem slzu a pôjdem spať. Zatiaľ čo on je na balkóne a šrobovákom sa snaží vypichnúť si svoje tretie oko.
3:44 nad ránom. Jazykom si oblížem slzu a pôjdem spať. Zatiaľ čo on je na balkóne a šrobovákom sa snaží vypichnúť si svoje tretie oko.
8. 11. 2007
Poviedka: T.
Veľmi sa trápim, pretože cez brucho mi prechádza obrovská tyč. Neviem, ako sa tam dostala. Je obrovská a chladná. Prekáža mi v práci. Bojím sa, že zomriem.
1. 11. 2007
Poviedka: Autoportrét
Pozerala sa na svoj autoportrét a bola spokojná. Konečne sa jej podarilo zachytiť seba. Malé ústa vyzerali neprirodzene tmavo. Boli strnulé a ochabnuté, ako keby ich nikdy nepoužila.
Pozeral sa na ten obraz dlho a povedal iba:
Pozeral sa na ten obraz dlho a povedal iba:
"Vyzeráš nahá."
"Ale veď ja nie som." vraví mu.
Vŕta jej to v hlave. Ten rozhovor mal byť iný. Vyzeráš nahá ale veď ja nie som. Vyzerášnaháaleveďjaniesom. Vzšnhhhááásom. Bzzzz. Rrrr. Mmmm.
Obraz je premočený a roztrhaný na kúsky. Na ňom pohodené topánky. Vedľa leží farebný sveter, modré nohavice a spodné prádlo. Vaňa je poloprázdna. Do odtoku steká menštruačná krv.
Obraz je premočený a roztrhaný na kúsky. Na ňom pohodené topánky. Vedľa leží farebný sveter, modré nohavice a spodné prádlo. Vaňa je poloprázdna. Do odtoku steká menštruačná krv.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)