22. 2. 2008
Poviedka: Múzeum zvláštnych vecí
My. Ja som vpravo a ten druhý je Ktosi vľavo. Prsty sú ochabnuté - áno. Má tri prsty. Má tri prsty a to je dôležité.
Ja mám výrazné lýtka, jazvu nad pupkom, vrásky vnútri očí.
Ľudia tlieskajú, keď prechádzame po ulici.
Ideme, všetko je farebné. On vraví: "Podaj mi ruku."
Večer sa pomaly končí. Ja mám ostré nechty a nesúmerné tvary, on je vrúbkovaný. Ulice sú prázdne, ale ľudia v bytovkách nám aj tak tlieskajú. Pozerajú sa na nás v televízií.
"Akási skrytá kamera," vysvetľuje mi ten vľavo.
19. 2. 2008
Poviedka: Dom
6. 2. 2008
Poviedka: Nehoda (SK)
Predslov
Pani Shiftová za celý svoj život chcela iba jedno, pracovať pre našu maliarku a pozerať sa na jej obrázky mora. Predstavovala si, že pláve s morskými riasami. Jej morské riasy boli zvláštne a boli živé. Mali ruky, nohy a tak. Pani Shiftová bola v našej dedine považovaná predovšetkým za čarodejnicu, a potom za svätú ženu, ale viac za čarodejnicu. A pani Shiftová tiež v tomto príbehu nie je dôležitá. Dokonca sa tu vôbec nevyskytuje, okrem tohoto predslovu.
Kapitola prvá - Mŕtvola
Naša dedina sa volala Mucha. Mnohí sa nám za to smiali, pretože to bolo hlúpe meno. Naše domčeky boli usporiadané v kruhoch. Strechy boli z dreva. Mali sme Hostinec, Hotel, Dom šťastia, Knižnicu, obchodíky a Domček, kde sa čarovalo. Nikto nevedel, prečo sa naša dedina volá tak hlúpo. Všetko začalo, keď v našej dedine našli mŕtvolu.
Bolo to ráno, okolo ôsmej hodiny. Slečna Plavkyňa sa prechádzala po záhradách a tam bola tá mŕtvola. Bola zhnitá, nabodnutá na kôl cez krk. Okolo bolo veľa múch. Plavkyňa zavolala do záhradky takmer všetkých obyvateľov dediny.
Starostka Eyrová povedala: "Mŕtvola nabodnutá na kôl, cez hrdlo. V koži má triesky, oči má biele a zazerá na mňa."
Tak nejak to povedala.
Našu mŕtvolu sme vystavili v Dome šťastia. Dali sme jej aj meno - Markétka. Bolo jasné, že sme si ju obľúbili. Umývali sme ju voňavou vodou, potierali sme ju olejom a obetovali sme jej niekoľko nepodstatných dedinčanov a knihovníčku. No aj tak za pár dní začalo vyšetrovanie. Zahájila ho starostka Eyrová. Zobrala nám Markétku a nám potom stmavli oči. Možno sme aj oslepli a zaspali. Po dedine sme chodili ako múmie. Chýbala nám jej vôňa. Starostka Eyrová ju mala pri sebe pätnásť dní. Potom nám Markétku vrátila so slovami: "Viem, kto ju nabodol na kôl. Dnes večer bude možno súd."
Tak sme znova začali vidieť a mali sme ju späť.
Večer sme zistili, že hnije rýchlejšie. Vedeli sme, že dlho nevydrží a potom bude navždy zatratená a my s ňou. Jedinou nádejou bola starostka Eyrová. Čakali sme na jej súd.
Kapitola posledná - Mŕtvola
Slečna Plavkyňa niekam zmizla. Potom sa niečo stalo aj Markétke. A my sme márne čakali na súd. Nikdy sme sa nedozvedeli, kto nabodol Markétkin krk na kôl. Starostka Eyrová nevychádzala z domu snáď niekoľko rokov a všetko to ubehlo veľmi rýchlo.
Nakoniec Eyrová vyšla von. Povedala: "Niečo sa stalo našej Markétke. Niekto jej urobil nepekné veci."
Potom bolo všetko tak, ako predtým. Plavkyňa sa prechádzala po záhradkách, starostka Eyrová nás chránila a knihovníčka predávala knihy. Všetci sa smiali, že sa naša dedina volá Mucha a nikto si nepamätal na žiadnu Markétku. Ale ja áno.
Slovo na koniec
Volám sa Anna. Mám čiernu sukňu a moja noha má slabú kosť. Kedysi som žila v dedine, kde bývali iba samé ženy a boli to všetko bláznivé ženy. Videli hrozné veci a ja som to všetko videla tiež.
„Dopredu si nachystáte kamene, tehly. Mláťte ho do hlavy. Keď uvidíte mozog, môžete prestať.“
Enderov tieň, O. S. Card
Pani Shiftová za celý svoj život chcela iba jedno, pracovať pre našu maliarku a pozerať sa na jej obrázky mora. Predstavovala si, že pláve s morskými riasami. Jej morské riasy boli zvláštne a boli živé. Mali ruky, nohy a tak. Pani Shiftová bola v našej dedine považovaná predovšetkým za čarodejnicu, a potom za svätú ženu, ale viac za čarodejnicu. A pani Shiftová tiež v tomto príbehu nie je dôležitá. Dokonca sa tu vôbec nevyskytuje, okrem tohoto predslovu.
Kapitola prvá - Mŕtvola
Naša dedina sa volala Mucha. Mnohí sa nám za to smiali, pretože to bolo hlúpe meno. Naše domčeky boli usporiadané v kruhoch. Strechy boli z dreva. Mali sme Hostinec, Hotel, Dom šťastia, Knižnicu, obchodíky a Domček, kde sa čarovalo. Nikto nevedel, prečo sa naša dedina volá tak hlúpo. Všetko začalo, keď v našej dedine našli mŕtvolu.
Bolo to ráno, okolo ôsmej hodiny. Slečna Plavkyňa sa prechádzala po záhradách a tam bola tá mŕtvola. Bola zhnitá, nabodnutá na kôl cez krk. Okolo bolo veľa múch. Plavkyňa zavolala do záhradky takmer všetkých obyvateľov dediny.
Starostka Eyrová povedala: "Mŕtvola nabodnutá na kôl, cez hrdlo. V koži má triesky, oči má biele a zazerá na mňa."
Tak nejak to povedala.
Našu mŕtvolu sme vystavili v Dome šťastia. Dali sme jej aj meno - Markétka. Bolo jasné, že sme si ju obľúbili. Umývali sme ju voňavou vodou, potierali sme ju olejom a obetovali sme jej niekoľko nepodstatných dedinčanov a knihovníčku. No aj tak za pár dní začalo vyšetrovanie. Zahájila ho starostka Eyrová. Zobrala nám Markétku a nám potom stmavli oči. Možno sme aj oslepli a zaspali. Po dedine sme chodili ako múmie. Chýbala nám jej vôňa. Starostka Eyrová ju mala pri sebe pätnásť dní. Potom nám Markétku vrátila so slovami: "Viem, kto ju nabodol na kôl. Dnes večer bude možno súd."
Tak sme znova začali vidieť a mali sme ju späť.
Večer sme zistili, že hnije rýchlejšie. Vedeli sme, že dlho nevydrží a potom bude navždy zatratená a my s ňou. Jedinou nádejou bola starostka Eyrová. Čakali sme na jej súd.
Kapitola posledná - Mŕtvola
Slečna Plavkyňa niekam zmizla. Potom sa niečo stalo aj Markétke. A my sme márne čakali na súd. Nikdy sme sa nedozvedeli, kto nabodol Markétkin krk na kôl. Starostka Eyrová nevychádzala z domu snáď niekoľko rokov a všetko to ubehlo veľmi rýchlo.
Nakoniec Eyrová vyšla von. Povedala: "Niečo sa stalo našej Markétke. Niekto jej urobil nepekné veci."
Potom bolo všetko tak, ako predtým. Plavkyňa sa prechádzala po záhradkách, starostka Eyrová nás chránila a knihovníčka predávala knihy. Všetci sa smiali, že sa naša dedina volá Mucha a nikto si nepamätal na žiadnu Markétku. Ale ja áno.
Slovo na koniec
Volám sa Anna. Mám čiernu sukňu a moja noha má slabú kosť. Kedysi som žila v dedine, kde bývali iba samé ženy a boli to všetko bláznivé ženy. Videli hrozné veci a ja som to všetko videla tiež.
„Dopredu si nachystáte kamene, tehly. Mláťte ho do hlavy. Keď uvidíte mozog, môžete prestať.“
Enderov tieň, O. S. Card
2. 2. 2008
Poviedka: Kábel
V mojich snoch sa často vyskytujú ľudia s nožom. Poväčšine ma naháňajú a chcú ma zabiť. A ja tak príšerne zúfalo nechcem zomrieť. Niekedy počujem, ako moje srdce kmitá. Trasie sa, nevládze. Z tepny si urobí slučku a pár minút sa len tak hojdá. Potom sa upokojí, všetko je dobré.
Ale keď si tak dlho preč, nefunguje správne. Má svetlofialovú farbu a tenké steny. Večer, keď som sama, je mi zima a je mi smutno.
Vidím žraloky a električky, vlaky, koľaje, smeti. Svojim priateľom kradnem vrecúška s krvou. Plačem nad hrobmi ľudí, ktorí ma vôbec nezaujímajú. V smetiach sú občas zaujímavé veci. Mačky, zápalky, kus krku.
Ale keď si tak dlho preč, nefunguje správne. Má svetlofialovú farbu a tenké steny. Večer, keď som sama, je mi zima a je mi smutno.
Vidím žraloky a električky, vlaky, koľaje, smeti. Svojim priateľom kradnem vrecúška s krvou. Plačem nad hrobmi ľudí, ktorí ma vôbec nezaujímajú. V smetiach sú občas zaujímavé veci. Mačky, zápalky, kus krku.
1. 2. 2008
Poviedka: Mačka v Rotterdame
Keď som sa zdržiavala v tých miestach, spoznala som veľa ľudí, ktorý mi hovorili dokola ten istý príbeh. Znel takto: "V mojom živote je veľa problémov. Mám krivú nohu a nezdravé myšlienky, mám problémy s dýchaním. Aj moje malé dievčatko malo vždy problémy s dýchaním a keď ju zrazil ten tank, bola dva týždne zachrípnutá a mala piskľavý kašeľ. Potom jej dali dolu obväzy, ale tie hadičky z krku jej nevybrali."
To bolo cez deň. V noci to bolo naozaj iné. V noci boli mačky pred klubom. Je tam teplo až tak, že vidno paru. Deti pijú priehľadnú tekutinu z umelohmotnej fľašky. Potom im narastú svaly a zväčšia sa im pohlavné orgány. A o to predsa ide. V blate pred krčmami nastane búrka. Taká, ktorá zdvihne hladinu vody na chodníkoch po kolená. A v takej plytkej, špinavej, hnedej a hlavne pokojnej vode, v takej vás utopí. Dalo by sa povedať, že je to zákerné. Ale nie je.
Keď už hovorím o mačkách, C. bol veľmi nešťastný, lebo si myslel, že jeho mačka je psychicky chorá. V skutočnosti však skončil na psychiatrii on.
To bolo cez deň. V noci to bolo naozaj iné. V noci boli mačky pred klubom. Je tam teplo až tak, že vidno paru. Deti pijú priehľadnú tekutinu z umelohmotnej fľašky. Potom im narastú svaly a zväčšia sa im pohlavné orgány. A o to predsa ide. V blate pred krčmami nastane búrka. Taká, ktorá zdvihne hladinu vody na chodníkoch po kolená. A v takej plytkej, špinavej, hnedej a hlavne pokojnej vode, v takej vás utopí. Dalo by sa povedať, že je to zákerné. Ale nie je.
Keď už hovorím o mačkách, C. bol veľmi nešťastný, lebo si myslel, že jeho mačka je psychicky chorá. V skutočnosti však skončil na psychiatrii on.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)