2. 2. 2008

Poviedka: Kábel

V mojich snoch sa často vyskytujú ľudia s nožom. Poväčšine ma naháňajú a chcú ma zabiť. A ja tak príšerne zúfalo nechcem zomrieť. Niekedy počujem, ako moje srdce kmitá. Trasie sa, nevládze. Z tepny si urobí slučku a pár minút sa len tak hojdá. Potom sa upokojí, všetko je dobré.
Ale keď si tak dlho preč, nefunguje správne. Má svetlofialovú farbu a tenké steny. Večer, keď som sama, je mi zima a je mi smutno.

Vidím žraloky a električky, vlaky, koľaje, smeti. Svojim priateľom kradnem vrecúška s krvou. Plačem nad hrobmi ľudí, ktorí ma vôbec nezaujímajú. V smetiach sú občas zaujímavé veci. Mačky, zápalky, kus krku.