30. 4. 2007

Poviedka: Žaba

Išla som len tak po vonku.
A videla som chlapca, ako len tak stúpil na žabu a úplne ju rozpučil.
Aj som sa ho spýtala, prečo to urobil.
Odpovedal tak, ako som predpokladala.
Že len tak.
Ten chlapec mal asi desať rokov.
A keby ste mi vtedy povedali, že ten chlapec je diabol, vysmiala by som sa vám.

29. 4. 2007

Poviedka: Starý pes

Chcel sa zabiť a pripravil si jed. Nejaký kyanid, alebo niečo podobne smrteľné. Bola to tutovka. Pripravil si to na stolík, pomodlil sa k Bohu, vynadal mu, že je prasiak a smial sa. Potom sa šiel do kúpeľne oholiť a navoňať. Bohvie prečo, asi chcel byť aj po smrti fešák. Keď sa vrátil z kúpeľne, našiel svojho psa mŕtveho. Ten starý chudák zožral všetko, čo bolo na stole.

26. 4. 2007

Poviedka: XY

V roku XY, to je o chvíľu, pôjde M. R. na svoju skalu a skočí dolu. Vždy sa na to tešil.

Je rok XY. Ľudia sú premnožené červy. Je ich tak veľa, že do seba narážajú na každom kroku. Kričia po sebe, strkajú do seba. Všetko zlyháva. Všade je špina. Ľudia sa zabíjajú. Zabi, budeš mať viac miesta pre seba. Miesto je najväčší problém.

M. R. včera spal na lúke. Všade okolo sa tlačili ľudia. Naľavo od M. R. spala stará tehotná žena, napravo o čosi mladšia žena. V noci sa štyrikrát zobudil. Trikrát, lebo nemal miesto. Nemohol sa ani prevaliť na druhý bok. Štvrtýkrát preto, že mu ktosi kopol do tváre. Ráno našli veľa mŕtvol. Cez noc sa zabíjalo. Zabi, budeš mať viac miesta pre seba.

M. R. sa predieral ku svojej skale. Kráčal vyššie, neustále sa o kohosi obtieral, odstrkoval zavadzajúcich ľudí. Keď sa konečne dostal na vrch svojej skaly, netrvalo ani desať sekúnd a už ho ktosi strčil dolu. Nebolo tam dosť miesta. M. R. nechcel, aby ho zhodili, chcel skočiť sám. Okrem toho spadol na kohosi mäkké telo a umieral dlho.

22. 4. 2007

Poviedka: Poďme sa rozprávať

Poďme sa rozprávať o tom, prečo ma nemiluješ. Kedysi si skákal ako pes a vyzeral si smiešne. Pomaly si sa doplazil k mojim nohám a...

A potom sme sa pohádali. Ľudia sa dokážu pohádať pre úplné zbytočnosti. Ako zle pokrájané mäso. Električka nikdy nerozreže mäso rovnomerne, pani Brownová. Už si to konečne zapamätajte.

Asi len často myslím na čudné veci. Pôjdem do pekla. Tam mi bude dobre. Budem sa variť v kotly. Tak sa mi to páči.

17. 4. 2007

Poviedka: Aha

Aha, pomätený človek. Pohľad na neho vzbudzuje ľútosť. Snaží sa napchať do rozbitého televízora. V chrbte má zapichnutý kúsok skla. Zúfalo kričí a prosí Boha, aby mu dovolil aspoň raz zazrieť, čo je vnútri.

Tak som sa na neho chvíľu pozerala spolu s ostatnými.

8. 4. 2007

Poviedka: Láva

C. neustále analyzoval svoje vnútro, zapisoval svoje myšlienky a dával ich čítať odborníkom a veštcom. V jeden deň, keď ho znova ťažil žalúdok, rozhodol sa, že sa vo svojom vnútri doslova trochu pohrabe. Strčil pravú ruku cez krk až do žalúdka. Chvíľu ho napínalo, no zvykol si a začal rukou ohmatávať svoje vnútornosti. Hladkal steny podráždeného žalúdka, masíroval ho a šteklil. Bol to príjemný pocit. Keď však ruku vytiahol, mal ju horúcu, krvavú, bez prstov, rozožranú až do kosti od žalúdočných kyselín.

5. 4. 2007

Poviedka: Recesia, pomsta a všeličo iné

Toto je poviedka o normálnych mužoch, o ich normálnych záujmoch, o ich normálnom živote a o ich normálnych priateľkách

Normálny muž (1,8m – 75kg – 15cm) a normálna žena (80 – 63 – 90) sa stretli v normálnom bare (poldecák vodky za 45 a veľké pivo za 30). Viedli normálny rozhovor (záujmy, práca, rodina). V bare obsluhovala normálna čašníčka (blond vlasy, tretí krát farbené, stará sa o ne kondicionérom s výťažkami z aloe vera), ktorá nadávala normálnemu ožranovi (robotník, 49 rokov, štyri deti). Po záverečnej všetci normálne odišli (normálna čašníčka domov, normálny ožran domov, normálna žena k normálnemu mužovi).

Nastal druhý deň. Žena sa zobúdza v neznámom byte. Nič si nepamätá. Mužove nohy jej zakrývajú výhľad – cez noc sa obesil. Ktovie prečo? Nikto nevie, nikoho to ani nezaujíma. Žena rozmýšľa, čo má robiť. Začne obeseného muža hojdať. Muž sa kýva zo strany na stranu, ruky mu bezvládne visia popri tele. Žena hojdá čoraz zúrivejšie a zúrivejšie a tak sa stane, že mužova chladná, rýchlo kmitajúca ruka nechtiac vlepí žene facku. Žena sa vyľaká, udreté líce ju páli. Nenávistne pozrie na muža, kope ho a mláti, šklbe, až kým mŕtvola nepadne na zem. Až vtedy si žena uvedomí, že muž je mŕtvy. Zľakne sa ešte viac. Skáče po mŕtvole, opätky sa zarývajú hlbšie a hlbšie.

Netvárte sa, že sa vám tento príbeh nepáči. Netrpezlivo čakáte, kedy už žena prepichne mužovi opätkami lebku.

3. 4. 2007

Poviedka: Zmysly

Mama podáva synovi žuvačku. Žuvačka sa prevaľuje v ústach. Zuby do seba narážajú. Slimáky majú rohy, v noci vypichujú ľuďom oči. Vriace oči. Tečú. Ružová para na koncerte. Para v saune. Para nad hrncom. Para z vriacich očí. A potom rituálne vytrhávanie si mihalníc. Zosušená mucha bezmocne skáče sem a tam v žltom nafukovacom hrade pred McDonaldom. Agent Smith mal všetko potrebné na to, aby nadviazal kontakt s vyspelou civilizáciou z planéty Y cez mikrovlnnú rúru. Mimozemšťania mu láskavo oznámili, že je „idiot“ a „nech im dá pokoj“.