Poviedka: Veľmi poučná poviedka o žene, ktorá pila striedavo z ľavej a pravej fľaše

V rukách zvierala dve fľaše a striedavo pila najprv z ľavej fľaše a potom z pravej fľaše. Usmiala sa a napila sa z ľavej fľaše. Povedala niečo múdre. Napila sa z pravej fľaše. Poobzerala sa. Napila sa z ľavej fľaše. Zakašľala. Napila sa z pravej fľaše. Napila sa z ľavej fľaše. Napila sa z pravej fľaše. Napila sa z ľavej fľaše. Oblizla si pery. Skúsila sa napiť z oboch fliaš naraz, no obliala si šaty. A tak sa vrátila k pôvodnému striedavému systému pitia. Napila sa z pravej fľaše. Zanadávala si. Napila sa z ľavej fľaše. Napila sa z pravej fľaše. Napila sa z ľavej fľaše.

Poviedka: Whisky

Noc (teda už vlastne nadránom). Zajtra (teda už vlastne dnes) mám dve skúšky. Dve tabletky. Si dám ráno. Ako vždy. Na upokojenie. Tieto nie sú na predpis. Takže ešte nie som až taký psychopat. Z toho vyplýva.

“Keď budem mať dvadsaťtri, skončím s deckom na krku.” povedala päťdesiatročná dáma, čím očividne pobavila publikum.
“Vraj som už pár rokov dospelá.” vravím im (publiku a päťdesiatničke).
“Nezdá sa mi.” povie päťdesiatročná dáma stroho.
Publikum tlieska, pani sa pokloní. Je so sebou spokojná. Vyhrala slovný súboj.

Poviedka: Len tak, skúšam

Jediný človek, jediný, ktorého nemôžem mať. A ja ho chcem. Práve jeho. Ten spodný rad, druhé okno zľava. Tam je, aj teraz. Určite. Nemám právo sa ho dotknúť. Nemôžem sa k nemu priblížiť viac ako na sto metrov. V noci ho tajne pozorujem ďalekohľadom.

Zajtra mu zavolám. Zdvihne a povie: "Haló."
A potom zložím. Občas mu volám, aby som nezabudla na jeho hlas. A potom ho pozorujem ďalekohľadom aj cez deň. Hnevá sa. Rozbije telefón. A potom si kúpi nový. Mám jeho fotky, polepené po stenách a usmievam sa na ne.

Druhé okno zľava. Vidím jeho siluetu. Kráča po izbe. O chvíľu pôjde do práce. Viem o ňom všetko. Úplne všetko.
(V pozadí znie šialený smiech)

Poviedka: Hrdza, kamene

Sami si strčia prsty do krku a vracajú. Zvratky naberajú lyžičkami a ukazujú si ich medzi sebou. Obdivujú, keď má niekto jemnú, kašovitú hmotu. Nepáči sa im, keď v zvratkoch zreteľne vidno nestrávené kúsky potravín. Smejú sa, navzájom si olizujú podpažie a krky. Nechtami si zoškrabujú hrdzu z chrbta. Rany si potierajú medom. Plačú a porovnávajú si slzy. Sú skúsení. Majú pohodlný život. Rada sa na nich pozerala.

Poviedka: Presne teraz

Vytrhla som si všetky mihálnice a oholila som si obočie. Pohľad na mňa teraz nie je dvakrát príjemný. Mám chuť olízať vyššie zobrazené neidentifikované červené teleso, asi kvet.

Poviedka: On

Stál v strede, nahý a spieval. Bolo tam veľa ľudí a jedno jediné okno. Čím hlasnejšie spieval, tým väčšia panika v izbe vznikala. Ľudia sa ho báli. V oblekoch a kabátoch, niekam sa ponáhľali, narážali do seba, do teba a do múrov. Kričali, plakali, dýchali ťažko. Modlili sa, nariekali, držali sa čo najďalej od neho. Nakoniec rozbili okno a začali vyliezať von z izby. Tlačili sa, bili, silnejší vyšli z izby skôr. Ostal tam iba on a ty. Prestal spievať, ľahol si na zem a schúlil sa. Chcel ostať sám, ale ty si sa nehýbal. Stál si a pozeral si na neho, kým neumrel.

Poviedka: Príklad

Dlhodobým pozorovaním vlčíc sa zistilo:
Pravdepodobnosť, že vlčica bude svojmu vlkovi verná je 38 percent. Vieme, že vlčica A bude mať za celý svoj život 5 vlkov. Aká je pravdepodobnosť, že vlčica A bude verná aspoň trom z nich?
a/ použijem vzorec
b/ 3+8 = vlk
c/ neviem
d/ pravdepodobnosť, že vlčica bude verná aspoň trom z nich je nulová
e/ logaritmus z vlčice A

Poviedka: Cudzinec

Z televíznej obrazovky vyšiel chlap a začal sa prechádzať okolo mňa. Vypol televíziu a škaredo sa na mňa pozrel. Ignoroval moju požiadavku, aby sa vrátil naspäť.

Kedykoľvek chytím ovládač a chcem zapnúť televíziu, chlap začne jačať. Trieska hlavou o stôl a ja sa bojím, že to počujú susedia. Upokojí sa, až keď položím ovládač.

Už dva krát vyhodil ovládač z okna. Raz ukryl televíziu do kuchyne a raz ju prikryl obrusom. Chcela som, aby odišiel, ale nerozumie mojej reči. Stále sa na mňa škaredo pozerá. Myslím, že ma vôbec nemá rád.

Poviedka: O svadbách

„Prepáčte, pane, ale práve ste narazili do môjho auta,“ povedala som najjemnejšie ako som vedela.
„Ale to je pochopiteľné,“ povedal on veselo, „ja sa totiž zajtra žením.“
Sadla som si na kapotu a rozplakala som sa. Čo mám teraz robiť? Hanbím ísť do poisťovne, aby mi preplatili škodu.
„Prepáčte, slečna, pôjdete mojej žene za družičku?“
Nechcela som ho uraziť. Veď ten človek sa zajtra žení.
„Samozrejme, rada. Kedy sa vám narodí dieťa?“
„Zajtra sa žením.“
Ten chlap bol čudný. Škoda, že sa zajtra nežení so mnou.

Poviedka: Zlá žena

Je to zlá žena, sebecká. Mláti mužov. V kabelke má kamene. Vraví, že to bolo v sebaobrane. Že na ňu zaútočili. Klame. Len rada rozbíja lebky mužom.