23. 1. 2007

Poviedka: Hrdza, kamene

Sami si strčia prsty do krku a vracajú. Zvratky naberajú lyžičkami a ukazujú si ich medzi sebou. Obdivujú, keď má niekto jemnú, kašovitú hmotu. Nepáči sa im, keď v zvratkoch zreteľne vidno nestrávené kúsky potravín. Smejú sa, navzájom si olizujú podpažie a krky. Nechtami si zoškrabujú hrdzu z chrbta. Rany si potierajú medom. Plačú a porovnávajú si slzy. Sú skúsení. Majú pohodlný život. Rada sa na nich pozerala.