Jediný človek, jediný, ktorého nemôžem mať. A ja ho chcem. Práve jeho. Ten spodný rad, druhé okno zľava. Tam je, aj teraz. Určite. Nemám právo sa ho dotknúť. Nemôžem sa k nemu priblížiť viac ako na sto metrov. V noci ho tajne pozorujem ďalekohľadom.Zajtra mu zavolám. Zdvihne a povie: "Haló."
A potom zložím. Občas mu volám, aby som nezabudla na jeho hlas. A potom ho pozorujem ďalekohľadom aj cez deň. Hnevá sa. Rozbije telefón. A potom si kúpi nový. Mám jeho fotky, polepené po stenách a usmievam sa na ne.
Druhé okno zľava. Vidím jeho siluetu. Kráča po izbe. O chvíľu pôjde do práce. Viem o ňom všetko. Úplne všetko.
(V pozadí znie šialený smiech)