Stál v strede, nahý a spieval. Bolo tam veľa ľudí a jedno jediné okno. Čím hlasnejšie spieval, tým väčšia panika v izbe vznikala. Ľudia sa ho báli. V oblekoch a kabátoch, niekam sa ponáhľali, narážali do seba, do teba a do múrov. Kričali, plakali, dýchali ťažko. Modlili sa, nariekali, držali sa čo najďalej od neho. Nakoniec rozbili okno a začali vyliezať von z izby. Tlačili sa, bili, silnejší vyšli z izby skôr. Ostal tam iba on a ty. Prestal spievať, ľahol si na zem a schúlil sa. Chcel ostať sám, ale ty si sa nehýbal. Stál si a pozeral si na neho, kým neumrel.
