„Prepáčte, pane, ale práve ste narazili do môjho auta,“ povedala som najjemnejšie ako som vedela.
„Ale to je pochopiteľné,“ povedal on veselo, „ja sa totiž zajtra žením.“
Sadla som si na kapotu a rozplakala som sa. Čo mám teraz robiť? Hanbím ísť do poisťovne, aby mi preplatili škodu.
„Prepáčte, slečna, pôjdete mojej žene za družičku?“
Nechcela som ho uraziť. Veď ten človek sa zajtra žení.
„Samozrejme, rada. Kedy sa vám narodí dieťa?“
„Zajtra sa žením.“
Ten chlap bol čudný. Škoda, že sa zajtra nežení so mnou.
