8. 2. 2012

Poviedka: Také tie nemorálne veci

Dva krát do týždňa chodila opatrovateľka - kontrolovala zdravotný stav manželky, pichla jej potrebné injekcie, upratala, navarila a sexuálne uspokojila manžela, zatiaľ čo chorá žena ležala a do žily jej prúdil fajn pocit.
Fajn pocit.
Manžel si často vyčítal, že si ženu vzal. Vedel, že ochorie. Kedysi dávno bola taká vitálna, jej telo bolo ružové, pokožka voňala po marhuliach. A potom začala chradnúť, páchla chorobou, z liekov jej zožltli očné bielka, viečka mala padnuté. A nevedela o sebe.
A nevedela o sebe.
Hovorila nezmyselné vety, najmä v noci. Spokojne ležala vo vlastnej posteli, nevedela o svojom zničenom živote a nikto sa o ňu už nezaujímal. Fajn pocit. Noc plná nezmyselných viet. Žiadne vzrušenie.
Vravel mu to doktor - hovoril mu o vyrážkach na pleti, o zápachu, pomočovaní, strate pamäti. Prečo si ju vzal? Neveril, že broskyne hnijú, vône vyprchajú a vitalita mizne, tak skoro.
Opatrovateľka bola fajn, nikdy sa na nič nepýtala. Spravila potrebné veci.
Spravila veci. Potrebné veci.

Poviedka: Modlitba


A neuveď ma do pokušenia
A zbav ma zlého
A ochraňuj ma od toho, čo by som chcela

Prosím

2. 2. 2012

Poviedka: V.

Zrátaj rebrá a dotkni sa jej hrudnej časti. Je tam zakázané myslieť na holé ženy a všeobecne morálne zlé veci, ktoré Vás nútia myslieť vo všeobecnosti iba na ďalšie holé ženy.

Chce začať nový život. Je jej z toho smutno a bojí sa. Kedysi dávno v nej niečo bolo. Bolo To zlé a nevhodné. Občas To rástlo a občas sa To potlačilo liekmi a príjemným, hlbokým hlasom kohosi...kohosi. Videla také veci, zaprášenú krásu, našla ju, v rohoch a kútoch. I keď tam v rohoch a kútoch bola občas aj krv, tma, prach... ale bola tam aj krása, úplná ľudská krása, nahá a bezbranná a pre ňu sa oplatí žiť.

Dobrá rada na záver - vyhýbaj sa veciam z lesklých tácok. Zajtra sa usmeje na každého tretieho človeka.