Doma bola vášeň. A už nie je. Vášeň zamrzla, keď musela čakať hodinu v daždi pred domom. Oblizovala slané a mokré steny domu, dorezala si jazyk, dusili ju kúsky kriedy v krku. Driapala nechtami po dverách, lízala ich a triesky v jazyku horeli. A on sa na to pozeral z okna, pokladal ju za úbohú, keď tam stála celá mokrá, špinavá, dorezaná a unavená.