Poviedka: Pozorovanie

Ochorela som a často som bývala v nemocnici. Dievča, ktoré malo problémy so slepým črevom, povedalo: "Je tu celkom dobre, ale každý deň tu niekto umrie."

Povedala to spevavo. Mala husté hnedé vlasy a nevedela ísť sama na záchod.

Vravela som jej, že ma bolí brucho. Nepočúvala ma, hovorila len svoj text: "Je tu celkom dobre, ale každý deň tu niekto umrie."

Stále dokola. Mala som pocit, že sa rozpadnem. Videla som hmlu, paru a duchov, bola mi zima. Moje zuby sa štiepili, ako keby boli z cukru. Strašne mi je na vracanie a pichá ma hrudník. Je mi na vracanie a hrudník pichá. Pichá ma hrudník a chce sa mi vracať.

Poviedka: Bábika

Ukáž mi miesta, na ktorých sa ťa môžem dotýkať, pýta sa ktosi Rebeky a ona neodpovedá.
Brucho, vravím namiesto nej.
To je všetko?
Áno.
Potom z mojej izby odišiel človek menom Labouche, predtým som si nevšimla, že tam vôbec bol. Podľa mena som usúdila, že to bol akýsi cudzinec.
Rebeka, to je to dievča s modrinami. Blonďavé vlasy, teraz môže mať osemnásť. V mojich spomienkach má osem, vždy mala zašpinený nos, krvavé škvrny a tie modriny. Urobila by som pre ňu čokoľvek, okrem mnohých vecí.

Poviedka: Obrázky

Prvý obrázok: Ráno sa snažil napchať pohodenú nohu do sáčku. Bol to klasický, maličký sáčok. Kedysi mu mama do podobného balila desiatu. Bolo to dojemné, ako sa tam snažil napchať tú opuchnutú, starú, obrovskú, pohodenú nohu. Obrázok č. 2: Pozerajúc do zrkadla, nechala si po stehnách stekať menštruačnú krv. On jej povedal: "Myslím, že náš vzťah by mohol fungovať." Začala sa obzerať, kde je jej odmena. Snorila. On zatiaľ rozprával o vzťahu. Krvi bolo dosť. "Ale niekedy mám iba hodinu na realizáciu svojich nekalých myšlienok," povedala nakoniec. Posledný obrázok: Niekedy si píšem v množnom čísle a pritom tým myslím len seba a nie viac ľudí. Možno len nechcem byť všade sama.

Poviedka: Ako vyriešiť menej závažný problém

Dobrý deň. V mojom byte veci nefungujú správne. Niekedy v tme sa z rohu ozývajú tie zvuky. Niekedy idú zo mňa, z môjho žalúdka, jeho rozožrané steny, rozožrané črevá. Roztrhnuté veci - roztrhané ruky, mozog. V noci skučia. Neviem, čo mám robiť. Zatiaľ stále ležím.

Blabla: Ja som to vzdala, včera či predvčerom. Všetko sa roztieklo, koža je suchá, popraskaná...tak ako to vraveli. V noci je v nemocnici menej sestričiek a tajne si vyberiem hadičky. Kým na to prídu, trvá to dlhšie a ja sa zatiaľ dobre zabávam. Vyhádžem ich z okna, všetky sestričky. V diaľke vidím seba, ako mi je dobre. Ale to je naozaj ďaleko. Nebude to teraz, bude to neskôr.