Pol druhej v noci, ale v byte nebolo to odporné ticho. V izbe sa svietilo, ležala na posteli a nič si nepamätala. V hlave jej znela dookola veta: "A je mi to jedno."
A jej to bolo asi naozaj všetko jedno.
Zazvonil jej mobil. Uvedomila si, že ho drží v ruke. Zdvihla. Z telefónu sa ozývalo: "Kde si? Počuješ ma?"
Bolo jej jedno kto volá a vôbec ju nezaujímalo, kde je. Položila mobil na posteľ a o chvíľu zaspala.
Ráno si nič nepamätala. To bolo najhoršie. Na mobile svietil nápis 4 neprijaté hovory. Zdalo sa jej to málo. Vstala z postele. V duchu si hovorila, že ľudia sú svine, že jej je všetko jedno a že už nikdy nebude piť alkohol. Potom vytiahla s chladničky pivo a rozhodla, že pivo nie je alkohol. Zapálila si na balkóne, v duchu preklínala celý svet, prázdnu fľašu od piva vyhodila z okna a smiala sa na tom. Zvyšok cigariet spláchla v záchode. Zapla si telku. Išlo počasie, po piatich minútach telku vypla. Vrátila sa do kúpeľne a snažila sa vyloviť cigarety zo záchoda.
