19. 10. 2007

Poviedka: 120 kilogramov

Ktosi spieva slová, ktoré mi znejú v ušiach a akýmsi záhadným spôsobom mi ostanú ležať v žalúdku. V noci ma z nich napína. Vyvrátim ich, opláchnem si ústa a pokojne zaspím.

V noci vyzeráš smiešne, keď si vyberáš oči a kladieš ich do pohára s vodou. Tvoje jamky sú prázdne a ja spoznám, že si zaspal, až keď začneš chrápať. Tajne strkám prsty do tvojich jamiek, robím to, keď spíš. A nikdy ti to nepoviem.