Vraví sa, že predsalen existuje. Kedysi som hľadal kraj sveta. V žitných poliach a v jazerách. Vraví sa, že tam niekde svet končí.
V jazere som stretol ženu. Bola to sebavedomá žena. Plávali sme pod hladinou, hodiny a hodiny. Celkom som zabudol, že sa potrebujem nadýchnuť. Rozprávala, stále rozprávala a ja som ju počúval. Rozprávala pokojne. Cez vodu. Nerozumel som jej ani slovo. Ale počúval som ju a zabudol som dýchať.
V poli som stretol tú druhú. Bola vystrašená. Slabá. Sotva dýchala. Pomalý nádych a výdych, ktorý bolel. Nielen ju. Nezdržal som sa dlho. Bolo jasné, že čoskoro umrie.
Vraví sa, že existujú dve ženy, ktoré sú zodpovedné za všetky choroby, všetku špinu, bolesť, utrpenie, nespravodlivosť, strach a smútok. Riadia všetko zlo. Ony rozhodujú, komu sa vyhne.