25. 4. 2008

Poviedka: Havrany

Je prítmie a svietia iba pouličné lampy. Bzučia, hrmia, pradú. Sú dosť osamelé a mŕtve, pomyslela si. Pohladila si jazvu na bruchu. Každým dňom sa jej zväčšovala. Siahala od ľavého prsníka až popod pupok. Včera bola o polovicu menšia. Keď sa jazva dostane ku krku, ostane jej len zopár hodín života. Tam sa jazva otvorí, začne krvácať, hrubnúť a naberať na váhe. Začne sa omotávať naokolo a škrtiť. A krk sa zlomí. Prirodzene. Stiahla ruku z jazvy. Lampy mrnčali, drkotali a vydychovali. A na nich sedeli havrany s popálenými nohami. A dolu pod nimi, na zemi, ležali krvavé havrany a cvakali zobákmi.