Všetko ostatné je len kulisa.
V predposlednej poviedke som musela čosi tušiť, keď som k decembru pripísala otáznik. Zavieram oči. Okolo je pokoj, kľud. Zo žíl mi vyteká krv, do skúmaviek. Tekutiny z brucha, úst, očí. Do skúmaviek. Všetko ostatné je len kulisa.
Pravá ruka vám oťažieva. Pravá ruka je ťažká. Pravá ruka je príjemne ťažká.
Na obrázku sú akési machule. Čierne, čiernočervené a potom akési farebné. Čo vidíte? Krvavú panvu. Hryziem si do jazyka. Vidím lúku, kvetiny, strom. A všetko je fajn. Krúti sa mi hlava. Som unavená. Prehĺtam.
V brušnej dutine cítite príjemné teplo. Brušná dutina sa zahrieva.
Otvorím oči. Poobzerám sa okolo seba. Na svetlooranžovej pohovke sedím ja, ty, ona, ona a náš imaginárny priateľ Lacko.
Dýcha mi to. Dýcha mi to.