
Keď sa Katarína zľakla, bzučala. Ako osa, alebo mucha. Ale nie včela! To, preboha, nie! Na včely mala alergiu. Nepríjemná vec, tá alergia. Občas smrteľná, keď má človek smolu. Keď povedala "áno", znamenalo to "nie". Ak povedala "nie", znamenalo to "dúfam, že umrieš dlhou a pomalou smrťou, ty vyblednutý zasran". Zásadne nehovorila číslice. Ukazovala ich prstom. Čísla nad desať pre ňu nemali zmysel. Boli úplne zbytočné. Človek musí byť bystrý, aby to pochopil.