M. sa zobudila sediac na koženom gauči. Bezvládne sa opierala a takmer sa nehýbala. Hlavu mala naklonenú k pravému plecu. Necítila si ruky. Svet okolo sa točil. Pred ňou bola veľká červená posteľ, ktorá hovorila: "Neboj sa, to bude dobré."
A vtedy si všetko uvedomila. Zo strachu sa stala ľútosť, a z ľútosti úľava. Vydýchla si, možno sa aj trochu pousmiala. Všetko je tak, ako má byť. Možno bude na tej posteli iba spať, možno jej tí ľudia budú robiť nepekné veci, možno jej odrežú končatiny, budú jej odhrýzať prsty a páliť bradavky. Vôbec sa nebála.
Včera zatkli troch mužov. Na svoju obhajobu hovoria iba: "Ona to chcela." Viac sa dozviete v prvých novinách o šiestej.
Ona to chcela.