7. 11. 2006

Poviedka: Ako zajtra zomrie

Ak ju tu niekde uvidíte, pošlite ju za mnou. Ona totiž umiera. A ja chcem byť pri tom. Ja viem ako to bude. Pred smrťou povie nejakú nepodstatnú vetu. A ja si tú vetu budem pamätať. Možno povie: „Usmej sa!“
A začne sa ticho smiať. A ja sa tiež usmejem. Tak aby to nevidela. Neusmievajte sa, keď ľudia umierajú. Nevyzerá to dobre. A ak vám to nedá a na vašich ústach sa predsa zjaví úsmev, dajte pozor, nech vás ostatní nevidia. Mysleli by si, že ste zlí ľudia. Ja sa usmejem. Ale nikto ma neuvidí. A potom jej poviem, že všetko bude dobré. To sa tak vraví, keď človek umiera. Aby sa nebál. Všetko bude dobré.