29. 11. 2006

Poviedka: Hocijaké príbehy

Posledný nočný autobus prichádzal na zastávku. Bol prázdny. Ďalší pôjde až o dve hodiny, niekedy nad ránom. Na zastávke nastúpili dvaja mladí ľudia.

V centre mesta, v kúpeľni Slečninho jednoizbového bytu, sa sprchoval akýsi človek. Slečna bola v obývačke a bolo jej veľmi zle. Neznámy človek v jej sprche ju znervózňoval.

Na diaľnici, v malej škodovke, idúcej 110km/h, sedel Vodič. Nedával pozor na cestu. Myslel na Slečnu. Veľmi mu chýbala.

Rodinný dom na kopci. V kuchyni si Mama spievala pieseň a piekla koláč pre Vodiča. Z izby sa ozval dcérin hlas: "Mama, nespievaj."

O pár minút neskôr, kdesi na kraji mesta, vystúpili z autobusu dvaja mladí ľudia.