Starý, spráchnivený strom. Tma a pavučiny. Tam žila a mala to tam rada.
Vo svojom živote nestretla žiadneho človeka, iba voňavkového chlapca. Bol to nízky, ale veľmi pekný, mladý chlapec. Nosil červenú kravatu a sako, vlasy mal uhladené na ľavú stranu. A mal príšerne biele zuby. Občas za ňou zašiel a navoňavkoval jej strom. Mal rád silné, dámske voňavky. Po čase si získal jej dôveru. Zvykla si na jeho prítomnosť. Občas ju volal, nech ide s ním. Bála sa. Až raz. Prišiel a povedal, že je tu posledný krát. Ale že môže ísť s ním. A tak išla.
V meste ju ukazoval zvedavcom za pár centov ako lesnú príšeru. Myslela si, že ju ľudia majú radi.
