Má ryšavé vlasy dlhé asi po bradu a píše poéziu. A všetci sa jej za to smejú, aj ja sa jej za to smejem. Ale jej to nevadí a každú sobotu svoju novú báseň číta v rádiu. To dievča je oveľa lepšie ako ja. Každý deň vidím, ako sa usmieva. Závidím jej to. Som veľmi sebecká.
Je to ako keď ja sa veziem na aute a ty sa vezieš tiež na aute. Alebo ako keď sa smejem Eve, že píše básne a ty sa jej tiež smeješ, že píše básne. Alebo ako vtedy, keď som kamerovala sáčky a odpadky na zemi a môj šéf sa to hanbil ukázať zahraničným turistom.
On vtedy povedal: "Niečo mi znie."
A vzápätí vetu zopakoval. Bolo to asi takto -
On: "Niečo mi znie..... Niečo mi znie."
Bolo jasné, že mu niečo znie. Ale čo?
Nemôžem. Asi sa toho nikdy nezbavím. Je to len tak, pre mňa.
