Išli sme pomalým tempom - ja a on. Bolo horúco a mne sa zazdalo, že prežúva vlastné oko. Pozeralo na mňa spomedzi jeho zubov, zatiaľ čo on prežúval, ako keby bolo z gumy. Pozrela som sa mu do tváre, jedna očná jamka bola naozaj prázdna. Musela som veľmi zblednúť, pretože zastal sa spýtal sa, čo sa stalo. Pootvoril ústa a ja som opäť videla to oko.
"To nič." vravím.
Oko na mňa žmurklo. Chcelo ma vystrašiť.
Išli sme ďalej po púšti. Naokolo bol iba piesok a slnko bolo vysoko.
