3. 6. 2007

Poviedka: Jemu

V rozhlase hlásia:
"Nezabudnite si vziať svoj liečik."
A môj hovoriaci budík mi pripomína:
"Nezabudni si vziať svoj liečik, Lenka."
"Nezabudnem," vravím mu.
A ja ozaj nezabudnem.

Mám ho rada. Lebo. Taký kričiaci chlapík, mladý, pomaľovaný, dobitý, úbohý, smiešny. Hladká si vlasy. Má ich dlhšie ako ja. Môžete mu vidieť až do hrdla, vidíte mu detailne kútiky očí a nosné dierky. To je romantické.

Celý život ma volal "chrobáčik". Mal biele zuby a smial sa, keď ma tak volal. Mal pekné vlasy. A dlhé. A keď sa nepozeral, zabíjala som chrobáčikov. Boli mi odporní.