1. 6. 2008

Poviedka: Nádor, dva nádory

Krvácal na posteli, bol starý. Z jeho vnútra sa ozývali tenké hlasy: "Je to v poriadku, je to v poriadku, len si dávame večeru."
Tie malé hlasy mu odhryzli z pľúc, ostré zuby boli ich jedinou zbraňou. Boli hladné, neukojené ako mrznúce slnko. Boli unavené z tohto nekonečného obdobia. Jedno chladné obdobie strieda iné, chladné obdobie. A oni veria, že všetko má svoju príčinu presne tak slepo, ako ten starec verí tomu, že žiadna príčina neexistuje. Zbohom trpký deň.