Daj mi

Výdych, výdych.
Nádych.
Vchádza. Malý stiesnený bar, za pultom dvaja kuchári. Predstavia sa jej ako Benzín a Roco. Alebo Robin a Beco? Puco a Šalát, ak nejak.

Tri krabičky cigariet denne. Steroidy, viagra a pol litra minerálnej vody za 2 Eurá. Kožená bunda, tepláky Adadas, lebo štyri lajny sú vždy lepšie ako tri. Pri značkovom oblečení aj pri kokaíne.

Nie práve najmladšia, ale ešte nemá cez tridsať. On má 32, má byt, slušnú prácu ako vysokoškolský profesor, motorku aj auto, voľný čas netrávi nad prázdnym pohárom. Majú spoločné záujmy, a hoci nie je práve najatraktívnejší a mega hot, keď si to všetko predstaví v hlave, vlastne s ním vyhrá lotériu. A už je vlhká.

V poslednom čase mávam opäť zlé sny.

Černoch v turbane

V miestnosti boli štyri biele steny, jeden drevený stôl, dve stoličky a jeden černoch s bielym turbanom na hlave. Niečo klikal do telefónu, potom sa na mňa pozrel, zatváril sa vážne a povedal: "Tak sadni."Tak som sadla.
Začal klopkať prstami do stola.
"To je fakt nepríjemné," pomyslela som si.
"Je ti to nepríjemné, že áno! Tak začneme," odvetil a klopkať neprestal. Jednou rukou klikal niečo na mobile a druhou rukou klopkal do stola. Klik, klik, klop, klop. Klik a klop. Vytiahol pero a papier a začal s výsluchom. Všetko si starostlivo zapisoval. Prvá menštruácia, prvý bozk, prvá infúzia. Klik, klik, klop, klop. Pýtal sa a písal a klikal a klopal.


Prešli tri hodiny.
"A čo ten turban?" pýtam sa a začínam sa tešiť, lebo naše stretnutie sa blíži ku koncu. Ale on mlčí. Vstáva, otvára mi dvere. Pravý gavalier.
"Tak von," hovorí.
Tak idem.

Nadpis!

Dali sme si dve veľké pivá. Kým som šla na poschodie na záchod, ona si stihla s majiteľom podniku vymeniť telefónne číslo. Keď som sa vrátila, vyplazovala na mňa jazyk. To je znamenie, že sa môžeme presunúť niekam ďalej. Počuli ste slovo Pánovo.

A tak tu sedím. V televízií je dokument o jašterici, ktorá má na nose roh.

Poviedka: Teší ma

Veľký, široký úsmev, hlboký a pokojný hlas. To je Martina Samoľúba, na verejnosti nad vecou. Inak škrieka, hádže taniere a iné veci, vrieska a predvádza hysterické scény. Pred inými nie, pred inými nie, len doma. Žije asi 3 centimetre pod mojim žalúdkom a spoznala som ju včera v noci. Teší ma.

Cink cink cink. Už ste sa snažili niekedy opísať všetky hnusnosti sveta v jednej vete? Prosím, pokúste sa o to.

Poviedka: Po tom

Sedela na toalete, cítila sa veľmi zahanbená. Biele nohavičky mala od krvi a stolice. Hrdlo ju driapalo, občas sa jej stiahlo tak silno, že vypla celé telo a hlavu zaklonila za seba. Snažila sa vykašľať niečo odporné z pľúc. Nedarilo sa jej to, iba čo jej po brade stekali sliny, triasla sa. Pomaly odmotávala toaletný papier a opatrne sa poutierala. Zaskučala pri tom. Ako to len strašne bolelo. Špinavými rukami si poutierala slzy, smrkla a natiahla si nohavičky. Oprela sa o dvere toalety a zhlboka vydýchla. Na stenách toalety boli dva nápisy:

"Ty si taký zlý chlapec, Jake!
Môj chlapček, môj malý chlapček,
si tak zlý, zlý, si tak strašne zlý.
Prečo si taký zlý, chlapček Jake?"

"22.1.2008 ma tu vyfajčila cundra menom Marta. Fajka stála za hovno."

Stlačila kľučku od toalety a šla k umývadlu. Bez toho, aby sa na seba pozrela si opláchla ruky a tvár. Sliny šli opláchnuť ťažko. Stále sa nedokázala pozrieť do zrkadla. Môj chlapček, môj malý chlapček. Prečo si taký zlý, zlý a skazený. Prečo si taký, chlapček Jake?

Poviedka: Biomuž hľadá bioženu

Šesť rokov v putách dostatočne voľných na to, aby som dokázala vyvliecť ruku a ja som to napriek tomu neurobila. Ale ako náhle som pár sekúnd v tesnom zajatí, pokúšam sa uvoľniť. Nedáva mi to zmysel. Alebo aj dáva.

Pán veterinár, myslím, že sa zo mňa stáva zviera.
"Slečna, na zem popadali vaše zvyšky z človeka."
Upracem to.
"Tak je dobrá. Výborne."

A tak to končí. Biomuž hľadá bioženu.

Poviedka: Desivé sny slečny Slečny

O úspechoch okolo
Všetci okolo nej sú tak úspešní, až je to desivé. Je to druhý týždeň, čo nemôže prestať tá bolesť v hrudníku. Bodavá, pálivá bolesť. Nevládze dýchať. V noci sa prehadzuje na posteli, chcela by kričať, ale nemôže. Občas len leží a nedýcha, pár sekúnd cíti úľavu.

Koľko násilia sa zmestí do ľudskej mysle?
Tak veľa, tak veľa. Tak desivo veľa.

Epilóg
Sestry s jazvami, blázni a hlupáci. Dojímavé historky, ktoré sú nepodstatne podstatné. Konečne a možno navždy. Dôverné, hĺbkové rozhovory so záchodovou misou. Nespláchnuteľné časti natrávenej koly, pozdrav priamo zo žalúdka. Spoločné pokusy o spláchnutie. A priateľstvo, ktoré trvá aj na druhý deň, keď už vyprchá alkohol zo žíl.

Kobyla
Kedy presne nastal ten moment, keď sa to začalo rútiť tam, kde sme teraz? Neviem si na to spomenúť. Snažila som sa na to myslieť, keď som bola polonahá pripútaná ku klietke kovovým obojkom a ktosi vzadu mi "dával lekcie". Suka neposlušná. To ozaj som? Tí, čo ľudí spravodlivo trestajú. Nikdy sa na nič nepýtajú. A pomáhajú tak nezištne. Musím byť poslušná.

M.
M. musela kráčať iba po jednom chodníku, i keď naokolo je ich tak veľa. A sú omnoho krajšie. Dláždené zlatom. Vyrobené zo snov. Vábia a spievajú a dráždia a spôsobujú príjemné pocity v žalúdku, podbrušku i hrdle. Ale ona nesmie, ona musí pokračovať tým chodníkom, po ktorom ide.Naozaj musí?

Koľko tej malty, Štefan?
M. robil strážnika na oddelení pre väzňov so samovražednými sklonmi. Bola to fajn práca a tak tancoval. V izbe, ktorá je namaľovaná na krvavo červeno, tancuje ladne, ladne. Má oblečené zlaté sako a je mu fajn. Jemne sa krúti a točí bokmi. V ústach má ružu. Udáva rytmus. Je to príjemný pocit.

Viete, prečo je na svete tak málo jarných kvetov?
S prvými jarnými dňami sa vyberú do lesa a natrhajú ich čo najviac. A potom ich predávajú v podchode na Zochovej. Kto za to môže?

Poviedka: Človek

Smiali sa mu, keď si holil paže (homoš a tak). C. im hovoril, že sú riadne mimo. Aj tak ho tak volali. Byť riadne mimo - to dnes nie je argument, aby sa vám niekto prestal posmievať. Pred zrkadlom si pripadal krásny. Mal rád jemné vône. Prečo nie. Kto ich nemá rád. A nie je jedno, či vôňu cítiš spod vlastnej paže, alebo z nejakej šarmantnej dámy? Veď je to jedno, hovorieval C. Jeho spomienky boli tmavomodré, niekdy biele. Pamätal si iba otca, často býval prepotený, úspešný a neverný.

Pomoc nehľadaj, hovoril si. Uvoľni sa, hovoril si. Ostatní sa mu snažili pomôcť, mali pri tom umelé úsmevy, vycerené zuby a sľubovali.

C. si vyzul červené lodičky, vzal ich do ruky a vravel im: "Dámy, dámy, dnes ste boli ladné."
A zašiel do kúpeľne zotrieť si červeň z líc a bordový rúž. Pančušky si na noc nechával.

Poviedka: Tak o živote

Spolu s pani Muchou sme včera premýšľali o živote. Bolo to fajn, lebo na stole boli zázvorové keksy a vodka bola zamknutá v barovej skrinke. Kľúč od nej prehltla pani Mucha v záchvate. Bolo to prospešné pre nás pre obe. Dostatok železa a absencia alkoholu. To je jasné. To rieši záchvaty aj životné problémy.

Splývam s prírodou, lebo každé ráno zjem čosi s výťažkom z rastliny s názvom yucca a používam šampón s vôňou grepu.

Tabletkovo-smutný strach. Nepočujem si tep srdca. Nepočujem dôvody na život. Nemám sa dobre, ale už to nepotrebujem oznamovať. Šteklíme sa v súkromí, s pani Muchou, s inými muchami. Po smiechu sa ľahko zvracia.

Poviedka: Také tie nemorálne veci

Dva krát do týždňa chodila opatrovateľka - kontrolovala zdravotný stav manželky, pichla jej potrebné injekcie, upratala, navarila a sexuálne uspokojila manžela, zatiaľ čo chorá žena ležala a do žily jej prúdil fajn pocit.
Fajn pocit.
Manžel si často vyčítal, že si ženu vzal. Vedel, že ochorie. Kedysi dávno bola taká vitálna, jej telo bolo ružové, pokožka voňala po marhuliach. A potom začala chradnúť, páchla chorobou, z liekov jej zožltli očné bielka, viečka mala padnuté. A nevedela o sebe.
A nevedela o sebe.
Hovorila nezmyselné vety, najmä v noci. Spokojne ležala vo vlastnej posteli, nevedela o svojom zničenom živote a nikto sa o ňu už nezaujímal. Fajn pocit. Noc plná nezmyselných viet. Žiadne vzrušenie.
Vravel mu to doktor - hovoril mu o vyrážkach na pleti, o zápachu, pomočovaní, strate pamäti. Prečo si ju vzal? Neveril, že broskyne hnijú, vône vyprchajú a vitalita mizne, tak skoro.
Opatrovateľka bola fajn, nikdy sa na nič nepýtala. Spravila potrebné veci.
Spravila veci. Potrebné veci.

Poviedka: Modlitba

A neuveď ma do pokušenia
A zbav ma zlého
A ochraňuj ma od toho, čo by som chcela

Prosím

Poviedka: V.

Zrátaj rebrá a dotkni sa jej hrudnej časti. Je tam zakázané myslieť na holé ženy a všeobecne morálne zlé veci, ktoré Vás nútia myslieť vo všeobecnosti iba na ďalšie holé ženy.

Chce začať nový život. Je jej z toho smutno a bojí sa. Kedysi dávno v nej niečo bolo. Bolo To zlé a nevhodné. Občas To rástlo a občas sa To potlačilo liekmi a príjemným, hlbokým hlasom kohosi...kohosi. Videla také veci, zaprášenú krásu, našla ju, v rohoch a kútoch. I keď tam v rohoch a kútoch bola občas aj krv, tma, prach... ale bola tam aj krása, úplná ľudská krása, nahá a bezbranná a pre ňu sa oplatí žiť.

Dobrá rada na záver - vyhýbaj sa veciam z lesklých tácok. Zajtra sa usmeje na každého tretieho človeka.

Poviedka: O Sandy

Ráno býva spotená, ako správna dáma. Niekedy vonia ako lúka, niekedy ako parfém z názvom Vášeň. Občas sa spolieha na lásku. Láska dokáže vyriešiť finančné ťažkosti. A nič iné. Rozpráva rýchlo, slová neľutuje. Až neskôr, keď je neskoro. Má bledé kučery a navštevuje nechtové štúdiá. A žiadne iné štúdiá. Kedysi chcela byť učiteľkou. Rána sú najhoršie - bolia.

Poviedka: O Sandy z diery

Sem tam sa niekto pristaví a všimne si Sandy, čo žije dole v diere, a zatúži pomôcť jej. Ale Sandy je stratený prípad. Pretože chce byť stratená.

Ruky v reťaziach, nohy tiež tak, hýbať sa mohla iba málo. Sčervenalé oko, mierne opuchnuté. Jeden glg vodky, tvár opláchnutá v neznámej kúpeľni. A napriek tomu pocit slobody. Zaviazané ústa, zavreté oči, nič, iba nahota a modriny. Krvi nebolo veľa.

Sandy dolu z diery, tá odtiaľ nevylezie. Bude sa tam ukrývať, a špina za nechtami, a bezpečné tiene, a žiadne cudzie oči.

Poviedka: Máj

M. sa zobudila sediac na koženom gauči. Bezvládne sa opierala a takmer sa nehýbala. Hlavu mala naklonenú k pravému plecu. Necítila si ruky. Svet okolo sa točil. Pred ňou bola veľká červená posteľ, ktorá hovorila: "Neboj sa, to bude dobré."
A vtedy si všetko uvedomila. Zo strachu sa stala ľútosť, a z ľútosti úľava. Vydýchla si, možno sa aj trochu pousmiala. Všetko je tak, ako má byť. Možno bude na tej posteli iba spať, možno jej tí ľudia budú robiť nepekné veci, možno jej odrežú končatiny, budú jej odhrýzať prsty a páliť bradavky. Vôbec sa nebála.

Včera zatkli troch mužov. Na svoju obhajobu hovoria iba: "Ona to chcela." Viac sa dozviete v prvých novinách o šiestej.

Ona to chcela.

Poviedka: Nasávač

Počuť ich až sem. Trasú bokmi. Namiesto hrdzavých kolies vytŕčajú hladné ústa, cvakajú zubami, hryzú a kúšu a okolo nich je samozrejme (samozrejme) veľká kaluž krvi. Vôbec to však nevyzerá ako krv, ale ako niečo zlé. Niečo, čo treba rýchlo umyť, kým to nainfikuje okoloidúcich zvedavých občanov.

Nerozumiem Vašim rituálom, kričím na nich. Nikto neodpovedá, ale z tváre sa im dá čítať. Treba nasávať tú atmosféru, kým je smrť ešte v ovzduší. Až potom sa pomaly pohnú, ako múmie. V tvárach neprítomný pohľad a spokojný úsmev. Ľudia bažiaci po nešťastí.

Nasleduje päť či šesť myšlienok venovaných tomu pod koľajnicami.

Milý Bože, keď tam hore hráš karty o naše životy, podvádzaj občas. Prosím. A zachraňuj tých, čo treba zachrániť a zatracuj tých, čo treba zatratiť. Ostatných nasávačov si nevšímaj a nechaj ich nasávať.

Poviedka: Ahoj skunk

Ahoj skunk. Tak ťa teda občas sledujem zo svojej veže.
Skunk si kúpil domáci vysielač. Vysiela pomocou neho novinky do celého sveta. Všetci sa totiž zaujímajú o skunkov život. Ale ja sa zaujímam najviac. Prečo by som si potom kupovala ten teleskop, s ktorým sa dajú pozorovať mesačné krátery? Aby som videla Skunkovi do okna. Ten vysielač ma ale trápi. Privádza ma do šialenstva. Chcela by som, aby Skunk vedel, ako veľmi ho mám rada. Potom by už o mne nerozprával tie škaredé veci do vysielača.
O prsiach (Každý má rád prsia)
Stála a volala na neho. Ale on bol na kopci a ona dole v bažine, ktorá bola hustá, vlhká a nepríjemne nepríjemná. A zatínala päste. Mala zavreté oči a bola červená v tvári. A tlačila, a tlačila, a tlačila. Povedala som jej totiž, že ak bude poriadne tlačiť, zväčšia sa jej prsia. A on? Z úst vyfukuje horúcu paru na jej bradavky. Chĺpky okolo okamžite sčernajú. A prsia mäkknú. A rebrá. A srdce uschne. Všetko uschne. Žijeme vo svete, ktorý vysychá. Pľúca budú upchané dymom.

Kto som
Akási žena zamotaná v záclonách. Možno sú to svadobné šaty, alebo nová parížska móda. Alebo sa iba zamotala v záclonách a nemôže sa dostať von, ako mucha z pavučín.

Poviedka: Daj si na hlavu

Christopher, ktorý nevedel hrať karty, ale vedel hrať na gitare
Hrali sme karty a k stolu si prisadol chlap, ktorý sa neskôr predstavil ako Christopher. Nevedel hrať karty, no vedel hrať na gitare. Gitaru sme však nemali.

Mladomanželia
"Miláčik ja som ti volal hneď, jak sa to skončilo. No fakt. Ani minúta neprešla a už som ti volal... No fakt. Ti prisahám." V pozadí hrá The Turtles - Happy Together. No fakt.

Spoveď
C. smrdí ako lepší život. Z úst mu páchne radosť a z podpažia úspech. A jeho žena je silná a moderná, tehotenstvo odkladá do tridsaťsedmičky, zatiaľ by chcela okúsiť chuť kariéry, anorexie a externého štúdia.

Raz ma presviedčala teta, ktorá uctievala pána Jehova
Mám svoj hrôzostrašný svet, svoje bakalárske štúdium, svoju teóriu o konci sveta a o pár rokov úplne stratím pamäť. Úplne mi zmizne, aj s mojimi spomienkami a všetkým, čo mám. Budem iba prázdna schránka s neprítomným pohľadom a plienkou pod nohavicami. Alebo som tým už teraz?

Poviedka: Povzdychnutie

Tu bude dodatočná poviedka k 3. máju. Čoskoro.

Poviedka: Pritučný plyšový medveď

Operácia bola rýchla. Nádor odstránila amputovaním nohy. Otvorenú ranu v bruchu, ktorou mu vyberala prebytočný tuk, sa jej nechcelo zašívať. Vo vedľajšej izbe mu už C. kope hrobček v kvetináči.

Tým sa všetko vysvetlilo, že?