29. 3. 2007

Poviedka: Stres

Setha je stres. Ona sa usmieva, zatiaľ čo ja sa trasiem a zvraciam. Ona vie, keď sa pýtam. Ona sa nebojí, ja áno. Setha občas plače. Vraj je to ľudské. Chce vyzerať ľudsky.

C. mi raz vravel o Sethe. Vravel o nej zlé veci. Bolo to predtým, ako sa zbalil a odišiel do púšte. Na púšti nie je Setha. Na púšti nie je stres. Ani ja nie som na púšti. Občas je to zlé.

Setha beží, cvála. Je tučná, sadlo nadskakuje. Vlasy vejú. Prsia sa hojdajú. Mám pocit, že jej odpadnú. Bojím sa.