12. 3. 2007

Poviedka: Všetko vonia

Slečna vás víta. Všetko je pripravené. Pomaranče a čokoláda sú na stole. Voňajú, všetko predsa musí voňať. Je ticho a vlhko. Ktosi robí kliky. Je to zvláštne. A potom príde obálka, čierna obálka a v nej oznam, že opäť ktosi zomrel. Väčšinou to býva nehoda. Slečna sa usmeje, pokrčí obálku, odhodí ju do rohu a jemným hlasom, ako keby sa nič nestalo, vám oznámi: "Prepáčte. Občas bývam morbídna."

A ľudia majú odrazu žlté tváre a krvavé oči. Smejú sa akosi čudne. Príšerne nahlas. Udierajú vás sekerami do hlavy, ale nezabije vás to. Všetko je krivé. Všetko sa trasie. Ale slečna žiari ako princezná. Má biele zuby. Má lesklé vlasy. Tancuje. Vedľa nej stojí ktosi, čudne pokrútený, stonajúci. Vyzerá zle. Hnije zaživa. Tentoraz je to však slečna, kto hrá v tomto filme zlú postavu. Všetko tak krásne vonia. Všetko je farebné. A vy? Desí vás to.