15. 8. 2007

Poviedka: Človek slabý

Som slabý človek, všetko ma rozruší, hnusí sa mi krv, hnusia sa mi ľudia, lebo sú plní krvi. Sú veľkí a mohutní. Majú v sebe litre krvi. Natierajú ňou svoje domy a deti. Vtierajú si ju do vlasov, oblizujú ju z chodníkov, podávajú ju na večierkoch pre priateľov. Tečie im prúdom z papule. Strieka na steny. Dotýkajú sa jeden druhého, nechtami sa škriabu do kože. Krv ich dráždi, vzrušuje a uspokojuje. Všade je, všade ju cítiť. Nosia ju vo vedrách a vylievajú na smetisko. Vezmeš si ma, prosím?