Najstarší z nich sa volal Con. Mal 16 rokov. Pri ňom čupelo štrnásťročné dievča s hnedými vlasmi. Volala sa Kirsty. Za ruku držala Hannu, malé päťročné dievčatko. Skupinu tvorili ešte dvaja chlapci - Michael a Joke. Pri nohách mali položený hrdzavý, kovový hrnček a v ňom bolo 30 korún v drobných. Ich dnešný zárobok. Kirsty sa triasla od zimy, ale nič nepovedala. Trpezlivo čakala."Mali by sme ísť domov," povedal nakoniec Con. Joke zdvihol hrnček a pomaly sa všetci vydali smerom von z mesta, až prišli pod Modrý most. Tam ich čakali dvaja ďalší chlapci. Prvý chlapec bol tmavý, svalnatý a mal malé, podlé oči. Bolo v nich vidieť odhodlanie urobiť čokoľvek. Volal sa Andy a bol strážcom vchodu. Mal 14 rokov.
"Andy, kto je to?" pýtal sa Con a ukazoval na druhého chlapca. Ten vyzeral vystrašene.
"Chester. Utiekol z detského domova. Chce sa k nám pridať," mrmlal Andy povýšenecky. Con sa zadíval na Chestera. Bol vyziabnutý, mal tenké ruky, ryšavé vlasy a pehy. Pozeral do zeme.
"Nazdar. Ja som Con," podal mu ruku. Chester nepovedal nič, iba si s ním potriasol rukou. Pohľad mu stále smeroval k zemi. Andy posunul krabicu, čo sa váľala pod mostom. Pod ňou bol vchod do kanálu. Všetci okrem Andyho a Cona zišli dolu.
"Prečo to stále robíš, Andy?" kričal Con, keď si bol istý, že ich nikto z detí nemôže počuť.
"Čo?" povedal Andy chladne.
"Hovoríš novým blbosti. Čo si mu zas narozprával?"
"Nič," odvrkol Andy.
"Veď sa na mňa ani len nepozrel!"
"Nič. Nič hrozné. Nových treba postrašiť."
"Nových treba povzbudiť! Pamätáš na svoj prvý deň?"
Andy mlčal. V pohľade mal hlbokú nenávisť. Očividne nechcel, aby mu niekto jeho príchod pripomínal.
"Mal som deväť, ty idiot!" vykríkol potom hrubým tónom.
"Čo si mu narozprával?" vypytoval sa Con.
"Že keď zomrie, jeho mŕtvolu zjeme."
"Andy!"
"Veď je to pravda."
"Také veci sa nehovoria."
***
Kanál bol priestranný a suchý. Vpravo sa tiahlo hrubé potrubie s teplou vodou. Kirsty a Hanna sa pritisli bližšie k potrubiu a ohrievali sa. Andy tesnil vchod do kanálu.
"Už čoskoro príde zima," kričal na ostatné deti. Chester stál nehybne.
"Joke, odlož peniaze," povedal Con. Joke bol vysoký a veľmi pekný. Mal lesklé, dlhé vlasy. Vzal hrnček a jeho obsah vysypal do vreca za potrubím. Andy zatiaľ dokončil tesnenie a postavil sa za Cona. Prekrížil si ruky a vrhal vražedný pohľad na Chestera. Con pristúpil k Chesterovi a chytil ho okolo pliec.
"Toto je náš domov," povedal.
"Je naozaj pekný," šepkal Chester a v očiach mal úprimný obdiv.
"Toto je Kirsty," ukazoval Con. Kirsty sa na chvíľu vzdialila od potrubia a podala Chesterovi ruku. Mala hrubé, chlapské črty tváre a nešikovné pohyby. Bola mohutná, no napriek tomu pôsobila krehko. Mala dlhé, husté hnedé vlasy a zelené oči. Usmiala sa a ukázala na malé dievča, ktoré pevne držalo potrubie.
"To je Hanna. Našli sme ju na smetisku. Má asi päť rokov. Nevie rozprávať. Ale myslím, že rozumie tomu, čo hovoríme."
Hanna sa pozrela na Chestera svojimi veľkými, detskými očami. Boli krvavé.
"Nevie plakať. Namiesto sĺz jej z očí vyteká krv," doplnila Kirsty.
"Andyho už poznáš," pokračoval Con.
Andy sa znova namyslene zaškeril. Chester urobil inštinktívne krok vzad. Andy pôsobil hrôzostrašne. V tvári mal hladný výraz.
"Moji rodičia sú vo väzení," dodal Andy. Chester prikývol. Spoza Andyho predstúpil pekný, čiernovlasý chlapec, ktorý pred chvíľou ukladal peniaze.
"Hovoria mi Joke."
Potriasli si rukou.
Joke pokračoval: "Con ma našiel v bezvedomí pod mostom. Veľa si toho nepamätám."
Ukázal mu ľavú ruku. Chýbal na nej palec a ukazovák.
"Taká malá spomienka na otca," dodal Joke horkým tónom. Con podišiel k poslednému chlapcovi, ktorý sa ešte nepredstavil. Bol to vychudnutý Japonec.
"To je Michael."
Michael urobil opatrný krok vpred a pokýval hlavou.
"Mama umrela a otec je alkoholik. Utiekol som. Mám strach, že ma zabije," povedal Michael stručne. Potom sa opatrne posadil k potrubiu a schúlil sa.
"A čo ty, Chester?" spýtal sa Joke.
"Utiekol som z detského domova," povedal nesmelo Chester.
"A aké to tam je?" pýtal sa Andy.
"Neznesiteľné. Stále tam niekoho týrajú, jedlom sa príliš šetrí, ponižujú ťa a..."
***
"Ako dlho takto žijete?" spýtal sa Chester večer pred spaním.
"Veľa rokov," povedal Con.
"A čo budúcnosť?"
"Každý večer sa modlíme."
"Pomáha to?"
"Áno."
***
Chester sa zobudil skoro ráno. Bol podchladený a hladný. V kanále nebol nikto, iba Michael. Bol divne skrútený, zvíjal sa a príšerne sa triasol."Nazdar," pozdravil Chester. Michael neodpovedal. Chester k nemu pristúpil bližšie a položil mu ruku na čelo. Bol rozpálený.
"Con a ostatní išli...zarábať," koktal Michael.
"Prečo ste ma nezobudili?" pýtal sa Chester.
Michael jeho otázku ignoroval. Vstal. V tvári mal zvláštny výraz.
"Prosím, odveď ma k vrecku s peniazmi," povedal.
Chester chytil Michaela za ramená, podoprel ho a odviedol ho tam. Michael nahmatal vrecko a vylovil z neho malý sáčok, ktorý vyzeral ako čajový, ale bol v ňom biely prášok.
"Čo to je?"
"Neviem. Ale je to fakt dobré a pomáha mi to prekonať bolesť. Keď je zima, alebo nemáme čo jesť, Con nám každému dá balíček a hneď je nám dobre."
Michael nemotorne otvoril sáčok a obsah si vysypal do úst.
"Odkiaľ to máš?" pýtal sa Chester.
"Con to kupuje za peniaze, ktoré zarobíme."
Chvíľu bolo ticho. Chester pozoroval Michaela ako hltá prášok.
"Ako je možné, že vás tu takto nechajú žiť?"
"Ľudia nás nenávidia. Sme hanbou mesta. Boli by najradšej, keby sme všetci zdochli v tejto diere. Ja to viem."
Chester vstal a smeroval k východu.
"Ostaneš tu?" spýtal sa.
"Hej," odpovedal Michael a ľahol si.
***
Nasledujúci týždeň bol Michael stále v kanále. Dýchal ťažko. Zarábať chodili všetci ostatní, okrem Andyho.
"Prečo Andy zostáva pri vchode?" pýtal sa Chester.
"To keby prišli tí parchanti. Deti z Vrakoviska," povedala Kirsty.
"Je ich oveľa viac ako nás. Je ich okolo pätnásť. Niekedy prídu a kradnú nám peniaze a veci, ktoré máme uložené v kanále," dodal Joke.
"Dlho medzi sebou bojujeme. Zatiaľ vyhrávajú oni, ale my sa tak ľahko nevzdáme. Je tak!?" povedal Con hrdo.
"Jasné!" zreval Joke a tleskli si rukami.
"Myslím, že Michael o chvíľu umrie," povedal potom Con. Kirsty sa striasla. Con si ju nevšímal a pokračoval: "Moc plytvá liekmi, už mu ich nesmieme dať."
Chester sa chcel spýtať, čo sú to lieky. Potom si ale spomenul na sáčok s bielym práškom. Kusol si do jazyka a nič nepovedal. Kirsty začala plakať.
***
Prešiel ďalší mesiac. Michael stále zostával pri potrubí. Bol veľmi slabý. Každú chvíľu žobral o liek. Con mu ho však nedal.
***
"Pamätáš si svojich rodičov, Chester?" spýtal sa Joke.
"Nie. Asi od dvoch rokov som žil v domove."
Chester chvíľu premýšľal, či sa má spýtať, no nakoniec sa predsa spýtal: "A ty, pamätáš si svojich rodičov?"
"Áno. Mama mala pekné, čierne vlasy. Bola veľmi dobrá. Keď som nemohol spávať, čítala mi rozprávky. Otec bol vysoký. Mal hrubý hlas a bol dosť prísny."
"Mama a otec. Chýbajú ti, že?"
"Áno. Je to tu neznesiteľné," priznal Joke.
"Aj napriek tomu, čo ti urobili, ti chýbajú?"
Joke sa pozrel na svoju zohavenú ruku.
"Áno. Veľmi mi chýbajú."
***
Chester nemohol zaspať. Bolo to neskoro v noci. Posadil sa a zívol. Poobzeral sa, či náhodou nie je hore ešte niekto iný. Kirsty a Hanna spali na jednej deke. Joke spal tiež. Michael sa krčil pri potrubí. Deky Andyho a Cona však boli prázdne. Chester počul tiché mrmlanie. Išlo zvonku. Započúval sa.
"Ja neviem..." rozoznal Andyho drsný hlas, ktorý znel nedôverčivo.
"Niekto sa o nich musí postarať," odpovedal Con chladne.
"Tiež by si do nich nemusel stále pchať tie prášky," povedal Andy naštvane. Chester si až teraz uvedomil, že Andy ani Con nikdy lieky nejedli. Potom prehovoril Con, ale jeho hlas bol oveľa tichší:
"Pomáha im to."
"Sú závislí!" kričal Andy.
"Nekrič, debil. Zobudíš ich."
"To mi je jedno, ide o to, že ich robíš závislými na tebe."
"Aj tak neprežijú. A vďaka liekom si neuvedomujú bolesť."
"Sú závislí."
"Aj tak neprežijú."
Dlho bolo ticho a Chester zaspal.
***
"Dnes sme zarobili tristo korún," chválil sa Con.
"Skvelé," jasal Joke.
"Pôjdem a kúpim lieky."
Con sa zdvihol a odišiel. Michael zastonal. Ležal pri potrubí a zvíjal sa. Andy na neho vrhol znechutený pohľad. Podišiel k vrecku s peniazmi. Vybral sáčok s bielym práškom, ktorý nazývali liek a podal ho Michaelovi.
"Čo to robíš?" spýtal sa Chester.
"Con predsa vravel..." začal Joke, no nedokončil vetu. Andy ho prerušil.
"Con si môže vravieť, čo chce. Michael to teraz potrebuje."
Otvoril sáčok a prášok nasypal Michaelovi do úst.
"Ak niekto povie Conovi, čo som urobil, zabijem ho."
Myslel to vážne. Hanna sa prikrčila. Chester si všimol, že jej začínajú krvácať oči. Michael rýchlo hltal prášok.
"Aj tak je to plytvanie," nedal sa Joke. Andy vstal a pomaly, zlovestne sa blížil k Jokeovi. Ten sa vôbec nezľakol. Chester si už zvykol na Jokea. Bol posadnutý Conom. Uctieval ho ako svojho boha. Čo Con povedal, to bolo pre Jokea zákonom.
"Chceš ma zabiť?" spýtal sa Joke pokojne.
"Áno," odpovedal Andy, takisto pokojne.
"Parchant!"
"Dávaj si pozor na hubu!"
Hanna plakala. Andy si ju všimol a prestal revať. Tvár mala celú od krvi. Kirsty ju držala okolo pásu a hladila ju po vlasoch. Andy si sadol. Joke bol ticho. Michael medzitým zaspal. Kirsty začala spievať. Spievala, až kým prišiel Con.
"Som späť," povedal. Vyzeral slabý. Pod okom mal modrinu a chýbal mu jeden zub. V ruke držal asi dvadsať sáčkov s liekmi. Postavil sa pred deti a sáčky víťazne zdvihol nad hlavu.
"Čo to máš pod okom?" pýtala sa Kirsty. Con vypľul na zem krvavú slinu.
"Chcú viac peňazí za lieky," povedal naštvane. Chester jeho slová nevnímal. Odvrátil hlavu a myslel na pesničku, ktorú Kirsty spievala, kým sa Con vrátil. Neznášal krv.
***
Bolo poludnie, čas oddychu. Chester sedel pri potrubí a nenápadne sledoval okolie. Andy strážil vchod a popri tom si z konára pomocou kameňa vyrezával niečo ako oštep. Chester nikdy nevidel Andyho spať. Bol stále na nohách. Za vodcu skupiny bol považovaný Con, ale Chester mal pocit, že Andy toho robí oveľa viac. Zo začiatku sa ho bál, teraz mal k nemu rešpekt. Nechcel si to priznať, ale mal ho oveľa radšej, ako Cona.
"Koniec oddychu. Pôjdeme zarábať, " povedal zrazu Con.
"Je mi zle," vyhŕkol Chcester. Nechcel ísť zarábať. Dnes nie. Okrem toho ku Conovi pociťoval čoraz väčší odpor.
"Vezmi si liek," odvrkol Con.
"Vďaka."
Všetci, okrem Andyho, Chestera a Michaela išli von. Zarábať. Andy bol stále pri vchode. Michael spal. Mal modrú pokožku a krvavé podliatiny. Chester pristúpil k vrecku s peniazmi a vybral sáčok s liekom. Chcel ho nenápadne vrátiť naspäť, no všimol si, že Andy sa na neho podozrivo pozerá. Otočil sa mu chrbtom a sáčok si vysypal pod tričko. Dúfal, že si Andy nič nevšimol. Andy sa zasmial a povedal: "Con ťa nedostal. Si múdrejší ako vyzeráš."
Potom sa vrátil k svojej práci. Bolo ticho. Chester si ľahol.
***
Michael umrel. Con a Andy mu vzali všetky jeho šaty a vytrhli mu zuby. Potom ho odtiahli preč. Šaty nechali v kanále, ale zuby vzali so sebou. Chester, ani nikto iný z detí nevedeli, čo s ním urobili. Po dvoch hodinách sa vrátili bez Michaelovho tela s tridsiatimi sáčkami liekov. Andy ich bez slova hodil k vrecku s peniazmi. Nikto sa na nič nepýtal.
***
"Čo sa stalo s Michaelovým telom?" vyzvedal Chester, keď zostal chvíľu sám s Kirsty a Hannou.
"Ja neviem. Mne nič nehovoria. Som pre nich iba hlúpe dievča, ktoré sa stará o Hannu. Počujem ich, keď sa niekedy rozprávajú. Vraj som škaredá," povedala Kirsty chladne.
"Si veľmi pekná," upokojoval ju Chester. Klamal. Kirsty bola celá od špiny a pod očami mala hlboké kruhy. Po celom tele mala podliatiny a modriny. Zasmiala sa.
"Nie som pekná. Ale keď vyrastiem, budem pekná. Kúpim si ružové šaty."
Vedela však, že si ich nikdy nekúpi. Chester pohladil malú Hannu po vlasoch. Usmiala sa. To bolo prvý a posledný krát, čo ju videl smiať sa. Všimol si, že jej chýbajú predné zuby.
"Myslím, že Hanna ťa má rada," povedala Kirsty. Chester sa pozrel na Kirsty.
"Si veľmi pekná. Aj bez ružových šiat."
Klamal.
***
Bola jar. Dnes našli Andyho pred vchodom ležať v kaluži krvi. Peniaze, šaty aj lieky boli preč.
"Boli tu," vrieskal Con, "deti z Vrakoviska."
Kirsty poutierala krv. Andyho telo pochovali. Vchod potom strážil Con.
***
Zarábať teraz chodili bez Cona. Bolo to ťažké. Kirsty stále plakala. V jeden deň sa vrátili z mesta a pred vchodom nikto nebol. Chýbali aj peniaze a lieky. Našli iba kríž, vyrytý v zemi tam, kde predtým Con strážil vchod.
"Vzdal to," nechápavo koktal Joke. Chester nerozumel. Kirsty mala slzy v očiach.
"Zabili ho?" pýtal sa.
"Prešiel k deťom z Vrakoviska."
***
"Zbohom," povedal Chester.
"Zbohom," povedala Kirsty a pevnejšie objala Hannu.
"Zbohom a veľa šťastia," kývol Joke. Museli sa rozísť a opustiť kanál. Ostať by bolo príliš nebezpečné. Deti z Vrakoviska nad nimi vyhrali. Kradli všetko, čo zarobili. A tiež už nemali lieky. Miesto, kde ich predávajú, vedel iba Con. Rozišli sa, každý iným smerom, ale v skutočnosti nemali kam ísť. Chester sa ešte v ten deň vrátil do detského domova.
***
Prešlo pätnásť rokov. Chester mal 28. Bol vyoký a chudý. Na tvári mal stále malé, ryšavé pehy.
"Môžete ešte zopakovať to meno?" spýtala sa staršia pani.
"Kirsty."
Pani sa chvíľu pozerala do počítača a potom povedala: "Je mi ľúto, ale žiadnu Kirsty sme v našom detskom domove nemali."
"Aha, aj tak ďakujem." povedal Chester smutne. Nikde nemali jediný záznam. Chester to nevzdával a stále sa pýtal v ďalších a ďalších detských zariadeniach. Po deťoch, s ktorými kedysi rok žil na ulici, pátral veľmi dlho. O žiadnom z nich už nikdy nepočul.
***
Podobný život žijú deti bez domova v niektorých krajinách. Bývajú v kanáloch pri potrubí s teplou vodou. Rodičia im umreli, alebo sú závislí na alkohole. Niektoré deti sa boja, že ich vlastní rodičia dobijú k smrti a tak utekajú na ulicu. Na detský domov sú príliš starí, ale aj tak tam nechcú ísť, pretože sú tam neľudské podmienky. Cez deň zháňajú jedlo, peniaze, fetujú. Každý večer sa modlia za lepšiu budúcnosť. To je to jediné, čo môžu urobiť. Všetci majú totiž okolo 14 rokov.