16. 8. 2007
Poviedka: Voda
Boli sme nahnaní v jednej veľkej sále. Potom prišli usmiati ľudia a povedali nám, že musíme ešte pol hodinu čakať. Vraj to je tak bezpečnejšie. Myslím, že im naozaj záležalo na našej bezpečnosti. Potom začali pomaly púšťať vodu, sála sa začala plniť. Bolo nám povedané, že máme ostať pokojní. Potom odišli zo sály. A voda stúpala, po členky, po kolená, po pás, po krk. A tam sa hladina zastavila. Vytŕčali nám len hlavy, vyzerali sme smiešne. A bezmocne. A čakali sme na usmiatych ľudí, ktorí sa na nás pozerali cez špeciálne, vode odolné kamery. Takto to bolo chvíľu a potom napustili vodu až po strop. Plávala som pod vodou a bola som si istá, že o chvíľu vodu vypustia. Predsa im záleží na našej bezpečnosti. Predsa nás tu takto nenechajú.