
Keď mali doma mačku, volala sa Zuzka. Bola to dobrá mačka a každý ju mal rád. Niekedy poškriabala nábytok a ostrými pazúrmi sa zaťala domácej pani do stehna. A každý ju mal rád, lebo mala oranžové prúžky, volala sa Zuzka a bola to jednoducho fakt dobrá mačka. Pochovali ju v malej drevenej truhličke. Občas si na ňu spomenie a príde jej nevoľno.
Raz v lese zakopla o koreň stromu. V tej chvíli, keď jej telom prúdila bolesť a hnev, povedala niekoľko zlých vecí. Trápili ju také maličkosti, ako vyčnievajúci koreň, mŕtva mačka a jej rodičia, súrodenci i vzdialení príbuzní.