19. 5. 2006

Poviedka: Biele púpavy

Keď bola malá, stínala púpavám hlavy. Často bola sama. Rozprávala sa s púpavami a keď zistila, že klamú, popravila ich. Mala rada púpavy, ale niekedy klamali. A to neznášala. Poobede si väčšinou ľahla do trávy a oddychovala. Niekedy omylom priľahla nejakú púpavu. Vždy sa ju potom snažila zachrániť, ale nikdy sa jej to nepodarilo. Bolo jej ľúto, že popravila púpavu, ktorá ju neoklamala.

Vždy, keď sa pýtala púpav, kde je jej otec, povedali, že odišiel na ryby. Nikdy však ryby domov nepriniesol. Jej mama nemala rada ryby.

Bol horúci letný deň. Spýtala sa púpav, či môže ísť na ryby s otcom. Povedali áno a to ju potešilo. Chcela ísť dnes poobede.

Na obed si ľahla do trávy a zaspala. Keď sa zobudila, zistila, že v spánku pripučila dve púpavy. Snažila sa ich zachrániť. Opäť neúspešne. Bolo pol tretej. Otec už odišiel na ryby, kým spala. Hnevala sa, že ju nepočkal.

Dnes ju púpavy opäť oklamali. Neznášala, keď klamali. Večer sa bude konať ďalšia poprava.