23. 5. 2006

Poviedka: Oni - a čo všetko vedia

Stala sa vražda. Nikto nevie, kto ju spáchal, no každý vie, kto je obeťou. Kaluž krvi. Tak ako obvykle. Obeť leží uprostred izby. Je to žena. Tak ako obvykle. Niekto spomalil film a do pozadia pustil smutnú a pomalú pesničku. Je to v správach. Nikomu nie je smutno za obeťou, ale všetci plačú. Nikto neprišiel na pohreb, ale všetci plačú. Všade bolo plno krvi. Niekto to musel poutierať. Asi to nebolo príjemné. Ľudia otvorili okná a pozerajú, čo sa deje na ulici. Sú zvedaví. Zajtra o tom budú rozprávať kolegom v práci. Niekto zavraždil ženu a bolo tam veľa krvi. Žena kričala. Nikto ju síce nepočul, ale všetci vedia, že pred tým určite kričala. A prosila o zľutovanie. Bola slabá, a keď utekala pred vrahom, určite sa potkla. Dvakrát, alebo trikrát. Vrah ju dobehol. Zakryla si rukou tvár. Ľudia sa smejú. Úbohá žena, úbohá slabá žena. Zajtra o tom budú rozprávať svojim priateľom v kaviarni. Budú im rozprávať, ako to vlastne bolo s tou vraždou. Budú im rozprávať o krvi, o kriku a o bielych, pokrčených šatách, ktoré mala žena na sebe. A ich priatelia budú pozorne počúvať a v tvári budú mať smutný výraz. Veď včera niekto zavraždil ženu.